Riaditeľ estónskej zahraničnej spravodajskej služby (Välisluureamet/Estonian Foreign Intelligence Service) generál Kaupo Rosin poskytol rozhovor estónskej verejnoprávnej vysielacej službe ERR. V rozhovore okrem iného uvádza, že v súčasnosti nie sú žiadne náznaky, že by Rusko plánovalo zaútočiť na niektorý z pobaltských štátov alebo na  NATO.  Je ale potrebné pracovať na tom, aby sa situácia nezmenila.

Rusko je aktérom mnohých incidentov, ako sú poškodenia podmorských káblov alebo narušenia vzdušného priestoru NATO. Reakcia NATO bola dôrazná a Rusko zmenilo svoje správanie. Ruské lietadlá teraz dôsledne monitorujú svoje letové dráhy nad Baltským morom a prísne dodržiavajúc trajektórie, aby sa vyhli incidentom. Je zrejmé „že Rusko rešpektuje NATO a momentálne sa snaží vyhnúť akémukoľvek otvorenému konfliktu.“ Samozrejme nie je nevylučená možnosť budúcich incidentov, pretože vojenská aktivita zostáva vysoká a vojna na Ukrajine stále pokračuje. Rosin však zdôrazňuje, že aktuálne nevidí žiadne náznaky zámernej eskalácie zo strany Ruska.

Získavanie spravodajských informácií je kontinuálny proces realizovaný všetkými krajinami. Niečo úplne iného je ale uskutočňovaní sabotáží a podobných aktivít. Takáto činnosť sa pravdepodobne uskutočňuje s vedomím ruského vedenia a jej primárnym cieľom je podkopať podporu Ukrajiny, destabilizovať ju a narušiť zásobovacie trasy. Tieto aktivity bývajú označované ako „hybridné“, ale tento pojem zjemňuje realitu. Podľa Rosina je potrebné veci nazývať pravým menom – ak ide o sabotáž, tak je to sabotáž. Ak je to kybernetický útok, tak je to kybernetický útok.

Rusko sa usiluje vysielať do Európy upokojujúce posolstvá, že nepredstavuje hrozbu a vyjadruje ochotu aj k právnemu záväzku, že nemá v úmysle zaútočiť na Európu. Usiluje sa aj týmto spôsobom vysielať signály, ktoré pôsobia do vnútra európskych krajín, že nie je nutné zvýšenie zbrojenie.

Sankcie uvalené na Rusko majú významný vplyv.  Nie sú zamerané na bežných ľudí, ale na ruský vojnový priemysel a štátny aparát. Obmedzenia zahŕňajú napríklad znemožnenie prístupu na západné finančné trhy, čo obmedzuje schopnosť Ruska získavať financie. Sankcie zamerané na energetický sektor majú za cieľ znížiť príjmy Ruska; každé zníženie ceny barelu ropy o 1 dolár znamená stratu približne 120–140 miliónov dolárov mesačne. V dôsledku toho ekonomický dopad sankcií neustále rastie. Rusko čelí čoraz väčšiemu počtu problémov. Nezrúti sa  v najbližších mesiacoch ani v priebehu šiestich mesiacov až roka, ale  ďalší vývoj je nejasný.  Pri rokovaniach s Ruskom je zrušenie sankcií jednou z jeho najvyšších najvyšších priorít. Aj to dokazuje, že majú svoj význam a Rusko ich negatívne pociťuje.

Dopady vojny sa už prejavujú v celej spoločnosti – veteráni sa po návrate z frontu ťažko začleňujú do bežného života a niektorí sa podieľajú na kriminalite. Ťažko zranení sú čoraz viditeľnejší, pričom ich prítomnosť má aj psychologický vplyv na obyvateľstvo.  Osobná skúsenosť s Ruskom klesá, ale je potrebné usilovať sa pochopiť situáciu v ruskej spoločnosti, sledovať jej vývoj, pohyb v štátnom aparáte a podobne. K tomu sú práve spravodajské služby.

Generál Rosin na záver rozhovoru uvádza: „Rusko stále rešpektuje NATO. Našou úlohou je zabezpečiť, aby to tak zostalo — aby  nás rešpektovalo aj o rok, o tri, päť či desať rokov. Aby sme to dosiahli, musíme investovať do vlastnej obrany — my, teda Estónsko, Európska únia aj NATO. Udržať súčasný stav si vyžaduje veľké úsilie.“

Zdroj: Estonia’s spy chief: Russia not planning to attack a Baltic country at this time