Rozhovor s Igorom Cibulom, spravodajskej komunite ho snáď nemusím bližšie predstavovať, o udalostiach minulých aj menej dávnych ma prinútili sadnúť si nad etické kódexy našich spravodajských služieb. Úprimne som bola šokovaná, ako odlišne na mňa pôsobili. Jazyk, obsah, emócia. A tak vzniká tento článok, ktorý si nedáva za cieľ hodnotiť, ktorý etický kódex je v čom lepší alebo horší, ale len konštatovať rozdiely, ktoré možno vyplývajú aj z rozdielneho inštitucionálneho poslania, hoci vychádzajú zo spoločných bezpečnostných a právnych premís. V dôsledku toho nevytvárajú totožný model profesijnej identity, ale dva rozdielne eticko-profesionálne archetypy.

Normatívny rámec a inštitucionálne ukotvenie

Kódex SIS je konštruovaný ako systémová etická doktrína vychádzajúca z ústavného rámca, zákonných noriem a medzinárodných záväzkov SR. Dominantným motívom je ochrana štátu ako ústavnej hodnoty, vykonávaná prostredníctvom zákonných postupov kontrolovaných štátnymi inštitúciami. Text pracuje s princípmi proporcionality, legality a verifikácie informácií, čo z neho robí dokument s charakterom etického manuálu k výkonu právomocí.

Naopak, kódex VS pôsobí ako osobný záväzkový manifest, ktorý vychádza zo subjektívnej prísahy príslušníka voči obrane štátu. Legálny rámec síce uznáva, ale nepostuluje ho ako nosný pilier identity; ústredným prvkom je osobná česť, hrdosť, lojalita a dobrovoľné prijatie služobných obmedzení. Dokument nie je primárne normatívnym manuálom, ale profesijným morálnym záväzkom.

Etické princípy a hodnotové orientácie

Oba kódexy pracujú s prekrývajúcim sa základným rámcom: lojalita k Slovenskej republike, politická neutralita, zákaz zneužitia právomocí, ochrana práv občanov a mlčanlivosť. Rozdiel však nie je v hodnotách samotných, ale v ich hierarchii:

SIS umiestňuje na vrchol štát, zákon a kontrolu výkonu právomoci. Jednotlivec je nositeľom povinností, ktoré majú systémový charakter.

VS stavia do centra jednotlivca ako morálne zodpovedný subjekt. Štát je vnímaný ako entita, ktorej sa slúži prostredníctvom osobného záväzku a obete.

Inými slovami:

SIS = „zodpovednosť pred štátom“

VS = „zodpovednosť pred morálnym svedomím a službou štátu“

Identita príslušníka: kolektívny verzus personifikovaný model

Kódex SIS definuje príslušníka ako súčasť aparátu, kde je osobná identita sekundárna voči funkčnému výkonu. Text pracuje s kolektívnymi formami („príslušníci služby“, „organizácia“, „spravodajská služba“) a podriadením individuálnych rozhodnutí zákonným limitom.

Kódex VS naopak konštruuje personalizovanú identitu, kde je subjekt v prvej osobe („som hrdý“, „nezneužijem“, „budem konať“). Prítomné je etické sebazaviazanie v duchu profesijnej cti a vojenskej profesionality. Tým vytvára obraz spravodajského pracovníka ako morálne autonómneho.

Právne a operatívne limity

V oblasti spravodajskej práce oba dokumenty vyžadujú zákonnosť a proporcionalitu, avšak:

SIS kladie dôraz na ochranu pred inštitucionálnym zneužitím (kontrola, dohľad, nahlasovanie, sankcia).

VS akcentuje ochranu pred morálnou deformáciou výkonu (skresľovanie informácií, nátlak, osobný profit, reputačné škody).

Zatiaľ čo SIS chráni štát prostredníctvom systémových pojistiek, VS chráni dôveryhodnosť cez osobnú integritu jednotlivca.

Rozdiely v dôraze

SIS prezentuje hodnoty ako štátom definované povinnosti.

VS prezentuje hodnoty ako otázku charakteru, osobnej cti a morálnej integrity.

Tieto kódexy nepôsobia ako konkurenčné, ale ako komplementárne prvky jedného bezpečnostného rámca, v ktorom systém a človek predstavujú dva póly štátnej obrany – právo a česť.

Spravodajské služby a etika bola aj téma XVI. medzinárodného sympózia, ktoré každoročne organizuje Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov. Krátke zhrnutie podujatia ale aj rozšírenú verziu s konkrétnymi príspevkami rečníkov nájdete na nasledujúcich linkoch.

Defencenews.sk

ABSD.sk

 * * * * *

Image: AI CHATGPT