Americký portál „Just Security“ prináša analýzu Jeffrey Rogga – „Americké spravodajské služby vo Venezuele po Madurovi“ (U.S. Intelligence in a Post-Maduro Venezuela). Jeffrey Rogg je výskumný pracovník na Inštitútu globálnej a národnej bezpečnosti (Global and National Security Institute) na  University of South Florida.

Spojené štáty uskutočnili 3. januára uskutočnili operáciu Absolute Resolve, pri ktorej zajali Nicolása Madura. Išlo o masívnu akciu, ktorá zahŕňala viac než 150 lietadiel, vojnové lode a špeciálne jednotky, no jej základom bola spravodajská práca. CIA mala agenta v Madurovom najbližšom okruhu a tím, ktorý ho sledoval už od augusta. Takže napriek Madurovým vyhláseniam o „nehacknuteľnom“ čínskom telefóne mali Američania detailný prehľad o jeho pohyboch. Operácia ukázala plné spektrum amerických spravodajských schopností – od HUMINT cez SIGINT až po geoinformačné a kybernetické kapacity – a zároveň odhalila slabiny spravodajských služieb štátov, ktoré Madura podporovali, najmä Kuby, Ruska, Číny a Iránu. Kuba dokonca priznala stratu 32 príslušníkov svojich ozbrojených a spravodajských síl.

Jeffrey Rogg upozorňuje, že úspech operácie otvára oveľa zložitejšiu otázku: čo bude nasledovať? Latinská Amerika má dlhú históriu amerických spravodajských zásahov, ktoré sa skončili škandálmi, nestabilitou alebo dlhodobými tieňovými konfliktmi. Spojené štáty sa po Afganistane a Iraku obávajú ďalšieho vleklého angažovania, a hoci prezident Trump vyhlásil, že USA budú „riadiť Venezuelu“,  nevylúčil nasadenie vojakov. Verejnosť ani nová Národná bezpečnostná stratégia nepodporujú inváziu či budovanie štátu. Práve spravodajské služby majú byť nástrojom, ktorý umožní presadzovať americké záujmy bez otvorenej vojenskej prítomnosti. Rizikom však je, že sa konflikt zmení na dlhodobú tieňovú vojnu, v ktorej budú USA, Rusko, Čína, Irán a neštátni aktéri bojovať o vplyv v krajine.

Najväčšou bezprostrednou otázkou je nástupníctvo. Podľa utajenej správy CIA majú najlepšiu pozíciu na prevzatie moci Madurovi ľudia, no USA môžu podporiť aj opozíciu, napríklad Maríu Corinu Machado, ktorá môže byť terčom útokov zo strany starých mocenských štruktúr. Spravodajská komunita bude musieť analyzovať jednotlivých aktérov, predvídať ich kroky a prípadne ovplyvňovať verejnú mienku či voľby. Zároveň bude musieť čeliť snahám Ruska, Číny a Iránu rozšíriť svoj vplyv v novej vláde a využívať prípadné mocenské trhliny v armáde a tajných službách.

Venezuelský štát je navyše prešpikovaný cudzími spravodajskými sieťami a technológiami. Čínska spoločnosť ZTE vybudovala databázu podobnú systému sociálneho kreditu, Čína dodala radarové a satelitné systémy a Rusko protivzdušnú obranu. Aj keď sa ukázali ako zraniteľné, predstavujú potenciálne kompromitované platformy, ktoré môžu ohroziť americké operácie. USA preto tlačia na vyhostenie ruských, čínskych, kubánskych a iránskych agentov a budú musieť identifikovať aj domácich spolupracovníkov týchto štátov či korupčných aktérov napojených na kartely a Hizballáh.

Dôležitou úlohou bude aj zabezpečenie ekonomickej infraštruktúry. Trump naznačil, že americké ropné firmy budú investovať do obnovy venezuelského ropného sektora, čo je kľúčové pre stabilizáciu krajiny. USA zároveň požadujú prerušenie ekonomických väzieb s Ruskom, Čínou a Iránom, ktoré sa budú snažiť sabotovať americké snahy. Spravodajské služby budú musieť spolupracovať so súkromnými firmami na ochrane ropných polí, baní a logistických sietí pred fyzickými aj kybernetickými útokmi.

Venezuela bola dlhé roky útočiskom pre neštátne ozbrojené skupiny – Hizballáh, drogové kartely či ďalšie kriminálne siete. Tieto skupiny môžu byť využité cudzími štátmi na destabilizáciu krajiny a zároveň budú brániť svoje ekonomické záujmy. USA môžu obnoviť prvky „Plánu Kolumbia“, ktorý kombinoval ekonomickú pomoc, spravodajskú podporu a zásahy proti kartelom. Významnú úlohu bude mať aj Ministerstvo financií USA, ktoré môže sankciami a finančným spravodajstvom narušiť financovanie týchto aktérov.

Stabilizácia Venezuely si vyžiada aj boj proti korupcii a transparentné stíhanie Madurových zločinov, vrátane jeho prepojení na drogové kartely. Spravodajské informácie budú kľúčové pre americké aj venezuelské vyšetrovania, ktoré môžu pomôcť obnoviť dôveru verejnosti v nový režim.

Operácia bola pozoruhodná aj tým, že zostala utajená až do svojho vykonania, čo je pre druhú Trumpovu administratívu nezvyčajné. Kongres však tvrdí, že bol zavádzaný, a spravodajská komunita bude musieť vysvetľovať svoje kroky na verejných aj neverejných vypočutiach. Zároveň bude musieť odolať tlaku na politizáciu a zabrániť únikom informácií, ktoré by mohli ohroziť prebiehajúce operácie. Po Madurovom zajatí sa okamžite objavili dezinformácie, čo naznačuje, že informačná vojna bude jednou z hlavných frontových línií. USA budú musieť zvládnuť informačné prostredie tak, aby zabránili šíreniu falošných naratívov a zároveň sa vyhli skutočným zneužitiam, ktoré by mohli poškodiť ich legitimitu.

Najväčšou výzvou pre USA bude zabrániť opakovaniu historických chýb. Spravodajská komunita už v minulosti v Latinskej Amerike prekročila hranice, čo viedlo k škandálom, odporu a dlhodobým konfliktom. Skutočným testom americkej odhodlanosti bude, či dokáže presadzovať svoje záujmy bez toho, aby sa Venezuela stala ďalšou kapitolou v dejinách neúspešných zásahov.

 * * * * *

Source and Image: https://www.justsecurity.org/