Aldrich Ames, považovaný za najznámejšieho a najvýznamnejšieho ruského špióna v radoch CIA, zomrel vo veku 84 rokov v americkom väzení. Jeho smrť opäť upriamila pozornosť na jeho pôsobenie a dopad jeho činov.

Jeden zo zaujímavých komentárov priniesol Times of India, ktorý pripomína najmä jeho priemernú osobnosť. Ames nebol výnimočný, ani zvlášť múdry alebo motivovaný veľkolepými víziami histórie. Vyrastal v rodine zamestnanca CIA, ktorý bojoval s alkoholizmom. Jeho vstup do agentúry bol skôr výsledkom rodinnej tradície pocitu plnenia nejakého spoločenského poslania,

V CIA bol opakovane označovaný za priemerného terénneho pracovníka, vhodnejšieho skôr na kancelársku prácu než na tajné operácie. Ames veľa pil, podával nerovnomerné výkony a mal pocit, že je lepší, než v skutočnosti bol. Domnieval sa, že CIA mu dlhuje viac, než je ochotná dať. Napriek tomu jeho kariéra napredovala najmä v dôsledku „ inštitucionálnej zotrvačnosti.“ V roku 1984 sa stal vedúcim oddelenia kontrarozviedky pre sovietske operácie a získal tak prístup k dôležitým informáciám a identitám amerických agentov pôsobiacich v Rusku – a všetkých ich nakoniec prezradil. Jeho kariérny postup „Nebol výsledok geniality alebo strategického pohľadu, ale produkt systému, ktorý podporoval vlastných, až kým nebol dôvod to nerobiť,“ uvádza indický portál.

Ames sa stal alkoholikom, bol nespokojný v osobnom aj pracovnom živote. K týmto problémom sa pridali aj finančné ťažkosti a prehlbujúci pocit zatrpknutosti voči CIA, ktorá ho podľa jeho názoru neustále podceňovala. V roku 1985 prišiel na sovietske veľvyslanectvo vo Washingtone a ponúkol svoje služby výmenou za finančnú odmenu. Nebolo tam žiadne postupné získavanie či budovanie dôvery – išlo o primitívnu a jednoduchú transakciu, v ktorej sa Ames stal „lievikom, ktorým prúdili americké spravodajské informácie  do sovietskych rúk… a siete, ktoré sa budovali desaťročia, sa zrútili takmer zo dňa na deň.“ Výsledkom nebola abstraktná strata spravodajských informácií. Jeho činy viedli k zatýkaniam a popravám.

Ames prezradil identitu trinástich až dvadsiatich piatich západných spravodajských agentov pôsobiacich v sovietskych a neskôr v ruských štruktúrach. Minimálne desiati z nich boli aj popravení. Ames tiež poskytol sovietskym spravodajským lužbám tajné informácie týkajúce sa tajných operácií CIA v ZSSR. Ruský portál MK uvádza, že podľa spomienok sovietskeho spravodajského dôstojníka Viktora Čerkašina, ktorý Amesa osobne naverboval, ho šokovali informácie o „krtkoch“ v sovietskych službách, ktoré mu poskytol Ames, „čo ukázalo neefektívnosť a úpadok sovietskeho spravodajského systému.“

Okrem ľudských obetí, popravených špiónov, spôsobil Ames dlhodobé strategické škody. HUMINT zdroje boli zničené a obraz ZSSR sa tvoril najmä na základe technických spravodajských nástrojov. Politické debaty na najvyšších úrovniach americkej vlády formovali spravodajské informácie, ktoré už nepochádzali z dôveryhodných ľudských zdrojov. Ames si medzičasom užíval peniaze, ktoré za svoju zradu získal od sovietov.

Je zarážajúce, ako dlho trvalo, kým si niekto všimol, čo bolo zjavné. Ames žil nákladným životným štýlom – za kúpu domu zaplatil v hotovosti, jazdil na Jaguári, nosil obleky šité na mieru a doprial si kozmetické ošetrenia zubov. Jeho plat však takýto životný štýl neumožňoval. Kolegovia si všimli nezrovnalosti a upozornili nadriadených. Bolo zahájené vnútorné vyšetrovanie, ktoré bolo pomalé a nedôsledné, systém odmietal pripustiť vnútorné pochybenie. Až po prevzatí prípadu FBI bolo Amesovo správanie dôkladne preskúmané a v roku 1994 bol zatknutý po takmer desaťročnej špionáži pre Sovietov.

Senátny výbor pre spravodajské služby neskôr v roku 1994 konštatoval: „Je zrejmé, že sa niečo veľmi pokazilo. To, že dôstojník CIA dokázal takmer deväť rokov vykonávať špionážne aktivity bez odhalenia, samo osebe naznačuje zlyhanie systému.“

Americký portál Clerance Job  uvádza, že Amesom spôsobené škody sa prejavujú až do súčasnosti. Vyšetrovanie odhalilo systémové slabiny, ktoré bolo nutné následne riešiť. Jeho spôsob života nad jeho možnosti, ktorý vysvetľoval financiami od rodiny jeho manželky, zaviedol do platnosti protokoly finančného zverejňovania (SEAD 3 – Smernica pre bezpečnostných výkonných agentov). Okrem toho došlo k uvedomeniu si limitov detektora lži, ktorý je len nástrojom a nie zdrojom pravdy, pretože Amesove polygrafické vyšetrenia jeho zradu neodhalili. Z hľadiska systému personálnej práce sa ukázalo, že jeho osobné nedostatky, vrátane alkoholizmu, boli tolerované. Clerance Job dodáva, že korene súčasného nepretržitého preverovania príslušníkov spravodajských služieb vychádzajú z vyhodnotenia škôd po Amesovi.

Christopher Burgess vo februári 2022 zhrnul poučenia a opatrenia zo zrady Almesa do piatich oblastí.

• Monitorovanie financií osôb na dôverných pozíciách. (Jeho nákladný životný štýl bol aj predmetov vyšetrovania CIA, ale vyšetrovanie sa uspokojilo s povrchným a nepodloženým vysvetlením.)
• Hlásenie zahraničných ciest a kontaktov so zahraničím. (Almes napríklad svoje údajné návštevy rodiny manželky v Kolumbii využíval na cesty do Venezuely na stretnutia s ruskou rozviedkou.)
• Problémy s alkoholom. (Jeho problémy s alkoholom boli zaznamenané, ale neriešené.)
• „Odloženie problému“ (Almes mal zlé pracovné hodnotenia, ale bol presúvaný na ďalšie pozície so zámerom čo najľahšie sa zbaviť problémového človeka. V rámci celého systému nebola ochota problémového človeka dôsledne riešiť, ale problém bol len presúvaný.)
• „Angletonov syndróm“ (Išlo do pretrvávajúce dopady kontroverzného pôsobenia Jamesa Angletona na čele kontrarozviedky v CIA v predchádzajúcom období. Angeleton bol doslova posadnutý hľadaním sovietskych krtkov a spôsob činnosti bol až paranoidný a kontraproduktívny. Práca v kontrarozviedke bola potom v CIA vnímaná ako menej významná.)

Po svojom zatknutí v roku 1994 Ames priznal vinu za špionáž a daňové úniky, pričom bol odsúdený na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia. Dohoda o priznaní viny zahŕňala aj zhovievavosť k jeho druhej manželke Rosario, ktorá bola za pomoc pri špionáži odsúdená na 63 mesiacov väzenia.

Ames ale zľahčoval  dopad svojich činov. Neskôr rozprával, že jeho presvedčenie ovplyvnil korešpondent Pravdy, s ktorým budúci špión komunikoval v 70. rokoch. „Vtedy som dospel k záveru, že sovietska hrozba nebola taká veľká, ako nám hovorili,“ vysvetlil Ames. Jeho zrada bola absolútne morálne prázdna – išlo len o finančnú transakciu, za svoju zradu zinkasoval približne 2,5 milióna dolárov.

Podobné hodnotenie jeho osobnosti prináša aj Rossiyskaya Gazeta: „Buďme úprimní, Ames vôbec nie je Angličan Kim Philby, ktorý pre nás pracoval asi pol storočia z ideologických dôvodov a bez akejkoľvek odmeny. Je tiež ťažké si predstaviť, že by Philby, ktorý sa posvätne staral o bezpečnosť seba a svojich priateľov v „Cambridge Five“, dokázal upútať pozornosť kontrarozviedky MI6 luxusným životom, zjavne nad svoje možnosti.“ Za získanie vyššej životnej úrovne, Ames vedome obetoval ľudské životy.  Na rozdiel napríklad od Camridge Five, ktorí úprimne verili, že slúžia histórii, Ames zradil len sám pre seba.