Pred niekoľkými dňami, bola publikovaná správa tureckej Národnej spravodajskej akadémie[1] s názvom „12-dňová vojna a ponaučenia pre Turecko“. Tento dokument bol pripravený v reakcii na konflikt medzi Iránom a Izraelom, ktorý sa odohral medzi 13. a 24. júnom. Prináša podrobnú analýzu konfliktu a navrhuje strategické odporúčania pre Turecko, aby sa pripravilo na podobné hrozby. Charakteristiku dokumentu priniesol portál Nordic Monitor.
Podľa správy konflikt ukázal, že súčasná vojna sa má nový charakter. Neobmedzuje sa len na bojové stretnutia, aké poznáme z minulosti, ale zahŕňa kybernetické operácie, elektronickú vojnu, psychologické operácie a dezinformačné kampane. Podľa dokumentu sa preto spravodajská činnosť, najmä počas konfliktu, už nemôže obmedzovať len na štandartné zložky konfliktu a vyzýva na mobilizáciu spoločnosti, až na úroveň susedskej komunity. Národná spravodajská akadémia, preto vyzýva na plnú koordináciu medzi „susedskými hliadkami“ (neighborhood watchmen/bekçiler v turečtine), príslušníkmi orgánov činných v trestnom konaní a hlavnými bezpečnostnými zložkami.
Zdôrazňuje úlohu „susedských hliadok“, ako aktérov v prvej línii, pri identifikácii hrozieb skôr, ako sa vyskytnú. Akadémia spája tento prístup so skúsenosťami Iránu počas júnových náletov, kde hlásenia verejnosti údajne viedli k zabaveniu vozidiel vybavených dronmi a zatknutiu podozrivých so zariadeniami na zhromažďovanie spravodajských informácií.
Správa navrhuje, aby Turecko, v rámci rozsiahleho úsilia pripraviť sa na hrozby hybridnej vojny, vybudovalo celoštátny systém, v ktorom by civilisti mohli slúžiť ako potenciálne zdroje spravodajských informácií. V dokumente sa uvádza, že pokrok v komunikačných technológiách umožnil, aby sa aj deti stali cennými spravodajskými zdrojmi. Akadémia navrhuje širšie zapojenie občianskej spoločnosti a tvrdí, že spravodajské povedomie by malo byť zavedené na úrovni komunity. Susedské hliadky, školské programy a miestne úrady by mali byť vyškolené na rozpoznávanie digitálnych a fyzických hrozieb a v prípade potreby na koordináciu s národnými inštitúciami. S cieľom pripraviť verejnosť na túto rozšírenú úlohu, vyzýva na šírenie „spravodajskej kultúry“ v každodennom živote a médiá by tento zámer mali podporiť prostredníctvom cieleného vysielania. Hoci je myšlienka premeny bežných občanov a susedských hliadok na neformálne spravodajské aktivity prezentovaná ako súčasť národnej bezpečnosti, vyvoláva to tiež otázky o dohľade, súkromí a rozsahu občianskych povinností v čase mieru. Tento zámer vyvoláva aj otázky, v akom rozsahu sa očakáva, že sa bežní ľudia zapojá do činností bezpečnostného aparátu.
V tomto kontexte správa zdôrazňuje, že verejnoprávne vysielanie a žurnalistika by mali zohrávať osobitnú úlohu pri zvyšovaní povedomia o spravodajských službách. Uvádza sa, že mediálne aktivity si v tejto oblasti zaslúžia osobitnú pozornosť. Vyzýva na rozšírenie hĺbky a rozsahu strategickej komunikácie s cieľom posilniť odolnosť verejnosti voči dezinformáciám a psychologickému nátlaku počas kríz.
Okrem vojenských, technologických, organizačných a ďalších súvislostí tohto konfliktu, ktoré dokument analyzuje, označuje izraelskú spravodajskú sieť v Iráne za zásadný príspevok k úspechu na bojisku. Iránske veliteľské centrá, jadrové zariadenia a kľúčový personál boli presne zacielené kvôli dlhotrvajúcim tajným operáciám v krajine. Turecko preto musí analyzovať túto sieťovú štruktúru a zvážiť posilnenie svojich vlastných, interných aj externých, spravodajských kapacít.
Správa venuje pozornosť aj psychologickým operáciám. Počas konfliktu obe strany využívali platformy sociálnych médií na šírenie dezinformácií, manipuláciu s verejnou mienkou a vytváranie paniky. Správa dokumentovala, ako Izrael používal deepfake videá, falšované výstražné výzvy, zatiaľ čo Irán využíval hromadné textové správy, aktivity na sociálnych sieťach a klamlivé mediálne správy.
Akadémia tiež odporučila rozšíriť používanie lokálne vyvinutých šifrovacích, sledovacích a detekčných systémov na použitie vo vládnych komunikačných a vojenských sieťach. Podľa správy boli kybernetické útoky počas izraelsko-iránskeho konfliktu vykonané na bankové systémy, kryptomenové platformy a komunikačné uzly. V jednom príklade hackerská skupina Predatory Sparrow údajne zničila kritické databázy iránskej štátnej banky a ukradla digitálne aktíva z burzy.
Správa zdôraznila potrebu kybernetickej odolnosti a upozorňuje, že bojisko sa teraz rozširuje do kognitívnej oblasti. Dezinformácie, panika, strach a manažment vnímania boli použité ako nástroje na ovplyvnenie priebehu vojny. Akadémia varovala, že Turecko musí byť pripravené brániť sa v tomto priestore rozvojom technologických kapacít a sociálneho odporu.
Akadémia vo svojom závere uviedla, že Turecko musí konať rýchlo a rozhodne, aby vybudovalo národný obranný systém schopný riešiť hrozby 21. storočia. Moderná vojna sa neobmedzuje len na hranice, bojiská alebo dokonca kyberpriestor, uvádza sa v správe. Namiesto toho sa bojisko rozšírilo do každej domácnosti, obrazovky a vysielacie frekvencie. Neschopnosť prispôsobiť sa, môže spôsobiť, že národ bude zraniteľný voči ďalšej generácii vojen, ktoré sa môžu viesť rovnako s údajmi a vnímaním, ako aj s bombami a guľkami.
* * *
[1] Národná spravodajská akadémia je inštitúcia vysokoškolského vzdelávania zameraná na spravodajstvo a národnú bezpečnosť. Bola založená v roku 2024 a je súčasťou Národnej spravodajskej služby (National Intelligence Organization /Millî İstihbarat Teşkilâtıyız).
0 komentárov