Nielen v spravodajskej komunite, ale aj v širšom okruhu expertov z oblasti národnej bezpečnosti sa diskutuje o tom, ako spravodajské služby zasahujú do procesu meniaceho sa geopolitického poriadku, ako reagujú na zmeny v bezpečnostnom prostredí. Laická verejnosť vníma túto problematiku predovšetkým ako klasickú špionáž postavenú na ľudských zdrojoch – teda agentoch. Médiá ich stále častejšie prezentujú  nie ako tradičné modely spravodajskej aktivity, ktoré vznikli v podmienkach studenej vojny a bipolárneho usporiadania sveta, ale ako inštitúcie konfrontované s prevratným technologickým vývojom, fragmentáciou hrozieb a rastúcimi spoločenskými očakávaniami v oblasti ochrany základných občianskych práv – a to najmä pri používaní informačno-technických prostriedkov, zasahujúcich do súkromia s rizikom potenciálneho zneužitia. Za uvedených okolností sa spravodajské služby ocitli v stave permanentnej adaptácie. Hoci ich základné poslanie – poskytovať politikom v štátnej administratíve informačnú a strategickú výhodu zostáva nezmenené –  zásadne sa mení povaha nástrojov, protivníkov a pravidiel, podľa ktorých spravodajský proces prebieha.

Odborníci sa zhodujú v názore, že k  najzásadnejším faktorom transformácie spravodajského prostredia patrí technologický prelom spojený s digitalizáciou spoločnosti. Masové rozšírenie šifrovania metódou „end-to-end“ na komunikačných platformách zásadne obmedzilo tradičné schopnosti spravodajských služieb v oblasti odpočúvania a SIGINT-u. Tento fenomén – často označovaný anglickým termínom „going dark“ – vedie k postupnému znižovaniu dostupnosti komunikačných dát, ktoré boli v minulosti kľúčovým zdrojom spravodajských informácií. Zároveň dochádza k exponenciálnemu nárastu objemu dát generovaných sociálnymi sieťami, zariadeniami „internetu vecí“ a globálnou digitálnou infraštruktúrou. Spravodajské služby tak čelia súčasne nedostatku prístupu k obsahu komunikácie a nadbytku nespracovateľných dát, v ktorých je čoraz náročnejšie identifikovať relevantné signály.

V takýchto súvislostiach sa za nenahraditeľný nástroj na zvládnutie analytickej záťaže považuje umelá inteligencia, ale zároveň analytici poukazujú, že sa stáva novým zdrojom rôznych rizík. Protivníci využívajú umelú inteligenciu na tvorbu zavádzajúceho obsahu, na automatizované dezinformačné kampane a vývoj sofistikovaných kybernetických nástrojov, pričom samotné algoritmické systémy môžu reprodukovať skryté zaujatosti a vytvárať nové body zraniteľnosti. Kybernetický priestor sa tak mení na plnohodnotné bojisko, v ktorom spravodajské služby vystupujú súčasne ako obrancovia kritickej infraštruktúry a tiež ako aktéri ofenzívnych operácií, čím sa de facto stierajú hranice medzi špionážou, kriminalitou a ozbrojeným konfliktom. Analytici upozornili, že zvyšujúca sa závislosť od umelej inteligencie a automatizovaných analytických nástrojov síce urýchľuje spracovanie dát, no zároveň prináša riziko nekritického preberania výstupov algoritmov, ktorých rozhodovacie mechanizmy sú často neprehľadné.

Ale nielen technologické zmeny výrazne menia bezpečnostné prostredie a z toho vyplývajúci charakter hrozieb, ktorým spravodajské služby musia čeliť. V minulosti sa spravodajské služby koncentrovali na protivníkov z radu štátnych subjektov, avšak  v súčasnosti zohrávajú čoraz významnejšiu úlohu neštátni aktéri, ako sú teroristické organizácie, nadnárodné kriminálne siete či hacktivistické skupiny. Tieto subjekty sú flexibilné, decentralizované a často využívajú komerčne dostupné technológie, čo sťažuje ich identifikáciu a dlhodobé sledovanie. Zároveň sa rozširuje spektrum hybridných hrozieb, pri ktorých štátni aktéri kombinujú kybernetické útoky, ekonomický nátlak, dezinformačné operácie a politické zasahovanie bez toho, aby prekročili prah otvoreného vojenského konfliktu. V takomto prostredí je pripisovanie zodpovednosti za hybridné aktivity mimoriadne komplikované, čo oslabuje schopnosť politického vedenia reagovať rozhodne a legitímne. Významným faktorom je aj široká dostupnosť technológií, keď nástroje sledovania a kybernetických útokov, ktoré boli kedysi výsadou veľmocí, sú dnes dostupné menším štátom a dokonca jednotlivcom, čím sa znižuje technologická asymetria medzi spravodajskými službami a objektami ich záujmu.

Efektívne fungovanie spravodajských služieb závisí od viacerých vnútorných faktorov týchto inštitúcií. Tradičné byrokratické štruktúry spravodajských organizácií sa často vyznačujú pomalou adaptáciou na nové technológie a pracovné postupy, čo je umocnené vnútornými kompetenčnými spormi a kultúrou averzie voči riziku. V kontexte s prienikom najnovších technológií do špionáže sa žiada uviesť, že vysoký dopyt po odborníkoch na kybernetickú bezpečnosť, dátovú analytiku a umelú inteligenciu vytvára intenzívnu konkurenciu so súkromným sektorom, ktorý spravidla ponúka atraktívnejšie platové a pracovné podmienky. Špecifickým problémom býva aj prehnaná orientácia na technické formy spravodajstva, ako sú SIGINT a geografická rozviedka, čo v niektorých prípadoch oslabuje význam klasického HUMINT-u a hlbokej analýzy potrebnej na pochopenie motívov, zámerov a kultúrneho kontextu správania protivníkov.

Na konkrétnych prípadoch – aktuálne z USA alebo zo Slovenskej republiky – možno ilustrovať, že výrazne negatívnym faktorom súčasného fungovania spravodajských služieb je aj rastúca politická polarizácia a deficit dôvery v spoločnosti. Spravodajské hodnotenia sa čoraz častejšie stávajú predmetom vnútropolitických sporov, čo vytvára tlak na prispôsobovanie analytických výstupov politickým naratívom. Ohrozuje to profesionálnu integritu spravodajských analytikov a oslabuje dôveryhodnosť inštitúcií. Kombinácia historických škandálov, kontroverzných sledovacích programov a systematických dezinformačných kampaní politických protivníkov viedla k poklesu dôvery verejnosti v spravodajské služby v mnohých demokratických krajinách. Protivníci sa zároveň aktívne snažia diskreditovať spravodajské inštitúcie šírením falošných naratívov, čím sa verejná komunikácia a snahy o transparentnosť stávajú nevyhnutnými, no zároveň rizikovými nástrojmi obrany reputácie.

Zdroj: Orientácia.sk – Názory Igora Cibulu na politiku