Indický think-tank Observer Research Foundation (ORF) zverejnil zaujímavú analýzu pod názvom Meče a štíty: Navigácia v modernom spravodajskom prostredí (Swords and Shields: Navigating the Modern Intelligence Landscape). Jej autormi sú Samir Saran a Archishman Ray Goswami a je venovaná aktuálnym trendom globálného vývoja a ich dopadom na činnosť spravodajských služieb. 

Podľa dokumentu moderné spravodajské služby vstupujú do obdobia, v ktorom sa mení samotná podstata geopolitiky, technológií aj sociálnych identít. Prostredie, v ktorom v súčasnosti pôsobia spravodajské služby,  je formované dvoma paralelnými silami: digitálnou despatializáciou, ktorá narúša tradičné geografické hranice, a súčasne re-materializáciou geopolitiky, najmä v oblasti kritických surovín a dodávateľských reťazcov. Tieto trendy vytvárajú dynamiku, v ktorej sa strategické plánovanie, operačné postupy aj samotné chápanie bezpečnosti musia zásadne prehodnotiť.

Digitálne technológie vytvorili svet, v ktorom sa fyzická vzdialenosť stala menej relevantnou než prepojenia v kyberpriestore. Sociálne siete umožňujú vznik nových transnacionálnych identít, ktoré sa šíria rýchlosťou, aká bola v minulosti nepredstaviteľná. Tento jav, označovaný ako geotechnografia, vedie k formovaniu nestálych, hybridných ideologických identít, ktoré sa vymykajú tradičným kategóriám. Konflikty, ktoré by kedysi zostali regionálne, dnes okamžite prenikajú do globálneho diskurzu a vytvárajú nové bezpečnostné výzvy. Spravodajské služby preto musia reagovať nielen na fyzické hrozby, ale aj na rýchlo sa meniace naratívy, ktoré môžu destabilizovať vnútorné prostredie štátov.

Súčasne však fyzická geografia nestráca význam. Naopak, v oblasti vzácnych zemín a kritických surovín sa stáva jedným z hlavných určujúcich faktorov globálnej politiky. Očakávaný prudký rast dopytu po týchto materiáloch vytvára konkurenčné prostredie, v ktorom štáty aj neštátni aktéri využívajú ekonomické, politické aj tajné nástroje na zabezpečenie prístupu k ložiskám a dodávateľským reťazcom. Spravodajské služby sa tak ocitajú v úlohe, ktorá presahuje tradičné chápanie špionáže: musia monitorovať globálne toky surovín, identifikovať zraniteľné uzly a v prípade potreby zasahovať, aby zabránili protivníkom získať strategickú výhodu.

Spravodajstvo z ľudských zdrojov, napriek masívnemu rozmachu technických a otvorených zdrojov, zostáva nenahraditeľným prvkom spravodajskej práce. V ére všadeprítomného technického dohľadu je však jej realizácia čoraz náročnejšia. Digitálna stopa, biometrické systémy a mestské prostredia nasýtené senzormi sťažujú udržiavanie krytia aj základné operácie. Napriek tomu sa ukazuje, že bez kvalitného HUMINT-u nie je možné pochopiť úmysly protivníka ani predvídať jeho kroky. Spravodajské služby preto kombinujú tradičné remeslo s technologickými inováciami a zároveň sa vracajú k analógovým metódam tam, kde digitálna transparentnosť predstavuje riziko.

Do tejto dynamiky vstupuje aj rastúci vplyv súkromného sektora. Big Tech a súkromné spravodajské agentúry disponujú dátami, infraštruktúrou a expertízou, ktoré často presahujú možnosti štátov. Štátne služby sa na ne spoliehajú pri získavaní komerčne dostupných informácií, no zároveň čelia riziku, že tie isté platformy môžu slúžiť aj ich protivníkom. Súkromné firmy sa stávajú aktérmi geopolitiky – či už prostredníctvom korporátnej špionáže, analýzy geopolitických rizík alebo správy dátových ekosystémov, ktoré sú kritické pre národnú bezpečnosť. To vytvára prostredie, v ktorom sa hranice medzi štátnym a neštátnym spravodajstvom rozmazávajú a kde je potrebné budovať nové formy partnerstva aj kontroly.

Podľa autorov sa India stáva jedným z hlavných pólov globálnej moci a musí tieto zmeny reflektovať vo svojej spravodajskej stratégii. Jej služby čelia potrebe posilniť HUMINT, rozvíjať geoeconomic intelligence, chrániť dodávateľské reťazce a budovať technologické kapacity, ktoré umožnia fungovať v prostredí zrýchlenej multipolarity. Zároveň musí prehĺbiť spravodajskú diplomaciu a využívať svoju pozíciu premostujúcej veľmoci na posilnenie spolupráce s partnermi v regióne aj mimo neho.

Spravodajské služby tak stoja pred zásadnou otázkou: ako fungovať v svete, kde sa strategické a taktické prelína, kde technológie zrýchľujú rozhodovacie cykly a kde pravda a dezinformácia splývajú v digitálnom priestore? Odpoveďou je adaptabilita – schopnosť rýchlo reagovať, prepájať rôzne zdroje informácií a vytvárať nové operačné modely. Víťazmi budú tie štáty, ktorých spravodajské služby dokážu túto adaptabilitu preukázať najpresvedčivejšie. India má potenciál byť jedným z nich, ak dokáže zosúladiť svoje technologické, diplomatické a spravodajské kapacity do jednotnej stratégie, ktorá reflektuje realitu 21. storočia.

Dokument vo formáte PDF dostupný tu: ORF-Swords-and-Shields

 * * * * *

Source and Image: https://www.orfonline.org/