Australský think-tank Lowy Institute v svojej analýze upozorňuje, že Austrália čelí vážnej strategickej slabine: dramatickému nedostatku ľudí ovládajúcich mandarínčinu, ktorý sa priamo prelína s rastúcou závislosťou spravodajskej komunity od umelej inteligencie.

Ide o významný deficit, ktorý prehlbuje aj nedostatok študentov čínštiny a bezpečnostné požiadavky, ktoré často vylučujú príslušníkov čínskej či taiwanskej diaspóry  z citlivých pozícií. Austrália pritom investuje miliardy do infraštruktúry, ktorá má pomocou AI triediť obrovské objemy čínskej strategickej komunikácie – od tisícov článkov agentúry Xinhua denne až po každodenné brífingy čínskeho ministerstva zahraničných vecí. AI je v tomto rozsahu nevyhnutná, no zároveň ešte viac zvýrazňuje problém: bez dostatočného počtu odborníkov schopných čítať originálne mandarínske texty nie je možné kontrolovať, či algoritmy správne interpretujú významy, nuansy a diplomatické signály.

Nie je dosť mandarínskych hovorcov na kontrolu práce AI, ktorý by súčasne na potrebnej úrovni ovládali ja angličtinu. Práve v týchto nuansách sa často skrývajú zásadné rozdiely. Výskumy ukazujú, že čínske originály často signalizujú ambicióznejšie či tvrdšie postoje než ich anglické preklady. Výsledkom je že analytici bez znalosti mandarínčiny nedokážu ich preklady overiť voči pôvodným textom. To vytvára spoločnú slepú škvrnu v chápaní čínskej zahraničnej politiky a strategickej komunikácie.

Umelá inteligencia síce dokáže triediť dáta, no nedokáže nahradiť ľudskú znalosť jazyka a kultúrneho kontextu. Bez obnovy a posilnenia mandarínskeho jazykového vzdelávania zostane Austrália závislá od technológií, ktoré nedokáže plnohodnotne kontrolovať – a tým aj zraniteľná voči skreslenému obrazu čínskej komunikácie.

Zdroj: Lost in translation: Australia’s Mandarin intelligence gap