Portál IntelNews publikoval úvahu Avner Barnea z  Národného centra bezpečnostných štúdií na Univerzite v Haife, venovanú vymenovaniu generálmajora v zálohe Romana Gofmana za riaditeľa izraelskej zahraničnej spravodajskej služby Mossad. Toto vymenovanie  sa stalo jednou z najvýraznejších a najspornejších udalostí v izraelskom bezpečnostnom prostredí.

Rozhodnutie premiéra Benjamina Netanjahua z decembra 2025 vyvolalo okamžitú vlnu politických, právnych aj odborných reakcií, ktoré pretrvávali až do Gofmanovho nástupu do funkcie v júni 2026. Podľa Barnea ide o krok, ktorý odhalil hlboké napätia v systéme menovania najvyšších bezpečnostných predstaviteľov Izraela.

Proces vymenovania bol neštandardný najmä tým, že Netanjahu obišiel tradičných kandidátov z vedenia Mossadu a uprednostnil Gofmana, ktorý pôsobil ako jeho vojenský tajomník a pochádzal z armády, nie zo spravodajskej komunity. Tento postup vyvolal kritiku, že premiér ignoroval odporúčania odchádzajúceho šéfa Mossadu Davida Barneu a posilnil podozrenia z politickej motivácie svojho rozhodnutia. Hoci Poradný výbor pre menovania Gofmana v apríli 2026 schválil, právne spory pokračovali a až rozhodnutie Najvyššieho súdu umožnilo jeho nástup do funkcie.

Podporovatelia Gofmana zdôrazňovali jeho rozsiahle bojové skúsenosti, účasť na strategickom rozhodovaní po útokoch Hamasu 7. októbra 2023 a povesť kreatívneho veliteľa schopného priniesť nové myslenie do spravodajskej komunity. Argumentovali, že po októbri 2023 Izrael potrebuje lídrov, ktorí rozumejú dynamike vojnových operácií a dokážu koordinovať armádu so spravodajskými službami v krízových situáciách.

Najsilnejšia kritika sa sústredila na Gofmanov nedostatok spravodajského zázemia. Na rozdiel od väčšiny svojich predchodcov strávil kariéru v armáde, nie v spravodajských službách, čo podľa odborníkov predstavuje zásadný problém pri vedení globálnej špionážnej organizácie. Kritici upozorňovali aj na jeho prvé kroky vo funkcii, najmä na prepustenie zástupcu riaditeľa Mossadu len štyri dni po vymenovaní, čo vyvolalo obavy z ďalších odchodov skúsených pracovníkov a z vnútorného odporu voči jeho vedeniu.

Ďalšou významnou oblasťou kritiky bol Gofmanov blízky vzťah s Netanjahuom. Ako premiérov vojenský tajomník bol považovaný za jeho dôverníka, čo viedlo k obvineniam, že jeho nominácia bola založená skôr na osobnej lojalite než na profesionálnych kritériách. Tento aspekt sa stal súčasťou širšej diskusie o politizácii izraelských bezpečnostných inštitúcií.

Kontroverzie prehlbovala aj tzv. aféra „Minor Informant“, týkajúca sa operácie, v ktorej bol použitý maloletý informátor. Táto epizóda sa stala predmetom právnych námietok počas preverovania jeho nominácie a prispela k odkladom v procese vymenovania. Kritici tvrdili, že ide o prípad, ktorý spochybňuje Gofmanovo rozhodovanie a je nezlučiteľný s požiadavkami na najvyšších verejných činiteľov v oblasti bezpečnosti.

Barnea na záver uvádza, že Gofmanovo vymenovanie odhaľuje zásadné napätia medzi politickými záujmami, profesionálnymi štandardmi a inštitucionálnou autonómiou izraelských spravodajských služieb. Podporovatelia ho vnímajú ako schopného veliteľa pripraveného viesť Mossad v období kríz, zatiaľ čo kritici upozorňujú na jeho nedostatok spravodajských skúseností, politické väzby a kontroverzie z minulosti. Jeho pôsobenie bude preto pod mimoriadne dôkladným dohľadom izraelskej bezpečnostnej komunity aj verejnosti.

Zdroj: Opinion: Gofman’s Mossad appointment poses major challenges to Israeli Intelligence