Člen redakčnej rady denníka The Wall Street Journa – Holman W. Jenkins ml. sa venuje téme spolitizovaných spravodajských služieb na začiatku prvého funkčného obdobia Donalda Trumpa. V takomto kontexte vyjadruje názor, že je potrebná úprimná diskusia o etike a vhodnosti zasahovania amerických spravodajských služieb dezinformáciami s cieľom ovplyvniť americké voľby, v tomto prípade „ochrániť“ pred ľuďmi ako Donald Trump – čo je nepochybne dôvod, ktorý niektorí považujú za opodstatnený. Aby mohla byť diskusia úprimná, bývalí šéfovia FBI, CIA a DNI – James Comey, John Brennan aJames J. Clapper – by museli priznať pravdu, a to z nevysloveného dôvodu neurobia. Ich konanie bolo nielen nevhodné, ale aj nekompetentné. Ex.riaditeľ FBI Comey pomohol dostať Donalda Trumpa do Bieleho domu v roku 2016. Táto kabala, s pomocou tlače a Demokratickej strany, premenila Trumpa na hrdinu vzdorujúceho hlbokému štátu a umožnila jeho návrat do Bieleho domu v roku 2024.
Tlač v poslednej dobe považuje záplavu dezinformácií na internete za koniec sveta, ale prehliada dôležitý fakt. Keď môže ktokoľvek povedať čokoľvek a môže na podporu svojich tvrdení vytvoriť falošné video alebo audio záznamy, skutočnou silou je schopnosť legitimizovať informácie uprostred tejto záplavy. Aspoň dovtedy, kým dôveryhodné vládne a mediálne organizácie samy prestanú byť dôveryhodné, pretože ich prichytia pri príliš mnohých lžiach. Americké agentúry – ako teraz vieme – zámerne citovali falošné spravodajské informácie, aby ospravedlnili svoje zásahy v kauze e-mailov Hillary Clintonovej, kauze Trump-Rusko a kauze notebooku Huntera Bidena. Z hľadiska demokratickej hygieny je ešte viac rozhorčujúce , že sa médiá s týmito epizódami nedokázali vyrovnať. Vipin Narang a Pranay Vaddi v článku pre časopis Foreign Affairs nechtiac nahromadili dôvody, prečo je potrebné tento problém vyriešiť. Svet, ako hovoria, „čelí hurikánu jadrových hrozieb 5. kategórie.“ ktoré spochybňujú tradičné odstrašovanie.
Jediné riešenie – ktoré vidí Holman W. Jenkins ml. – je nemilosrdne prenasledovať a stíhať nelegálne úniky informácií, ako to bolo v 50. rokoch 20. storočia, keď tajné spravodajské služby zostali tajné. Len tak sa politické záujmy nedostanú do samotných spravodajských služieb. Politici budú môcť stále konať politicky. Aspoň by dostávali menej upravené rady. A americkí prezidenti, ktorých si vyberajú voliči, sa neocitnú v neustálom podzemnom boji s byrokraciou o to, kto skutočne kontroluje politiku národnej bezpečnosti. Prezident Donald Trump môže byť extrémnym prípadom tohto problému, ale nebol jediným prípadom.
Keďže sa niektorí budú pýtať, možno to zhrnúť takto: už v roku 2015 mal Holman W. Jenkins ml. podozrenie, že Putinovi trollovia naskočili na Trumpov vlak, pravdepodobne bez toho, aby potrebovali konkrétne pokyny. Putin by považoval za nereálne ovplyvniť výsledok prezidentských volieb v USA. Podobne ako nesúhlasní analytici CIA aj Jenkins má podozrenie, že by Putin vždy uprednostnil prezidenta, o ktorého konani si myslí, že ho dokáže predvídať, pred takou „divokou kartou,“ ako je Trump. V každom prípade, v sérii tajných sprisahaní a konšpirácií sa objavuje zjavný rozpor. Clintonovej kampani a médiám sa pred voľbami podarilo úspešne zmanipulovať údajné väzby Trumpa na Rusko. Táto manipulácia Trumpa stála oveľa viac hlasov, než by mu mohlo priniesť sebadeštruktívne zasahovanie Kremľa.
0 komentárov