Abstrakt

Ozbrojený konflikt na Ukrajine predstavuje významný príklad hybridného konfliktu, kde sa klasické vojenské prostriedky kombinujú s kybernetickými, diplomatickými, ekonomickými a informačnými operáciami. Tak ako aj s podporou miestnej nespokojnosti a špeciálnym operáciami.

Tento článok sa zaoberá problematikou zneužitia OSINT (Open Source Intelligence) v tomto konflikte. Využívanie verejne dostupných informácií zohralo významnú úlohu v operáciách oboch strán, pričom ich aplikácia sa často pohybovala na hranici etiky a medzinárodného humanitárneho práva. Článok analyzuje spôsoby zneužitia OSINT, jeho dopad na civilnú populáciu, psychologické operácie a informačný boj, a zároveň poukazuje na potrebu regulácie a etického rámca v spravodajských činnostiach využívajúcich verejné zdroje.

1. Úvod

Konflikt na Ukrajine ukázal, že súčasná vojna presahuje fyzické bojiská a vstupuje do digitálneho a informačného priestoru. Významným prvkom tejto novej reality je OSINT – zber a analýza informácií z otvorených zdrojov. Zatiaľ čo OSINT ponúka nástroje pre zvýšenie transparentnosti a boj proti dezinformáciám, jeho aplikácia v kontexte ozbrojeného konfliktu prináša viaceré etické, právne a bezpečnostné dilemy.

2. OSINT v kontexte vojny

OSINT je definovaný ako „spravodajstvo získané z verejne dostupných informácií, ktoré môžu byť legálne zhromažďované, spracovávané a analyzované“ (Lowenthal, 2020). V praxi ide o zdroje ako sociálne siete, satelitné snímky, médiá, verejné databázy, metadata z digitálnych zariadení či mobilné aplikácie.

Vo vojne na Ukrajine sa OSINT využíval na:

• sledovanie presunov vojsk,
• identifikáciu vojnových zločinov,
• lokalizáciu cieľov,
• formuláciu vplyvových opatrení a propagandy v rámci psychologických operácií a na diskreditáciu protivníka.

3. Využitie geolokácie a zverejňovanie vojenských pozícií

Jednou z hlavných hrozieb spojených s OSINT vo vojenskom konflikte je neúmyselné odhalenie polohy vojenských alebo citlivých objektov. Na začiatku vojny viacerí ukrajinskí vojaci a civilisti publikovali fotografie s metadátami alebo vizuálnymi orientačnými bodmi, čo umožnilo ruskej strane presne lokalizovať ich polohu. (Otázkou je, či ide o OSINT alebo Obrazové spravodajstvo)

Napríklad aplikácia Strava, používaná na sledovanie fyzickej aktivity, bola v minulosti kritizovaná za zverejňovanie pohybových vzorcov vojakov (Hern, 2018), pričom podobné incidenty boli zaznamenané aj počas konfliktu na Ukrajine (Bellingcat, 2022).

Tieto informácie boli následne použité na cielené raketové útoky. Podobné incidenty viedli k vydaniu usmernení ukrajinským silám, aby nepoužívali mobilné telefóny v blízkosti frontovej línie (Ministry of Defence of Ukraine, 2022).

4. OSINT ako nástroj psychologických a informačných operácií

Zneužitie OSINT bolo zdrojom psychologických operácií (PSYOPS), zameraných na zastrašovanie obyvateľstva, demoralizáciu vojakov a rozvrat vnútornej stability štátu.

Jedným z príkladov PSYOPSu sú falošné správy zasielané prostredníctvom SMS alebo aplikácií ako Telegram, ktoré oznamovali nepravdivé informácie o vývoji konfliktu alebo výzvy na kapituláciu. Tieto kampane boli často cielene distribuované na základe údajov získaných z verejných alebo prelomených databáz (Toler, 2022).

Okrem toho OSINT prispieval k dozxingovým kampaniam, v ktorých boli civilisti alebo vojaci identifikovaní a následne vystavení online alebo fyzickému útoku. Tieto praktiky, hoci prezentované ako „odhaľovanie pravdy“, často porušujú zásady medzinárodného humanitárneho práva (ICRC, 2022).

5. Manipulácia a dezinformácie „v OSINT šate“

Ďalšou formou zneužitia informácii aj pomocou OSINTU je produkcia zmanipulovaných alebo falošných dát, ktoré sa vydávajú za „objektívne analýzy“. Proruské zdroje často publikujú zmanipulované satelitné snímky, vytrhnuté metadáta alebo fotografie z iných konfliktov, pričom ich označujú ako dôkazy ukrajinskej agresie či vojnových zločinov.

Tieto materiály často zneužívajú formálnu štruktúru OSINT analýz – napríklad presné časové údaje, súradnice či overiteľné vizuálne prvky – aby vzbudili dôveru. V akademickej literatúre sa tento fenomén označuje ako technokratická manipulácia dát (Bradshaw & Howard, 2019).

  6. Na zamyslenie

Na základe vyššie uvedených príkladov možno formulovať niekoľko odporúčaní:

Etický kódex OSINT analytikov – samoregulačný rámec, ktorý by stanovoval zásady pre prácu s citlivými údajmi počas vojenských konfliktov nepotrebných pre samotné vedenie operácie.

Vzdelávanie verejnosti – školenia pre vojakov, novinárov a občanov o rizikách geolokácie, metadát a digitálnych stôp.

Technologické opatrenia – anonymizácia citlivých dát, odstraňovanie EXIF údajov z fotografií či oneskorené publikovanie satelitných snímok.

8. Záver

Vojna na Ukrajine demonštrovala, že OSINT je mocný, no ambivalentný nástroj. Môže slúžiť spravodlivosti a pravde, no zároveň sa môže stať zbraňou v rukách tých, ktorí ním sledujú dezinformačné alebo vojenské ciele. Zneužitie OSINT v tomto konflikte poukazuje na naliehavú potrebu etických a právnych mantinelov, ktoré by chránili civilné obyvateľstvo a zabezpečili, že informácie slúžia na osvetu, nie na ničenie.

Taktiež treba upozorniť na rozdiel medzi verejne prístupnými aplikáciami a nástrojmi na získavanie informácii pre civilné potreby bežných občanov a medzi OSINTom ako jednou zo spravodajských disciplín.

 * * *

Referencie

Bellingcat. (2022). Using OSINT to Track the Russian Invasion of Ukraine. https://www.bellingcat.com

Bradshaw, S., & Howard, P. N. (2019). The Global Disinformation Order: 2019 Global Inventory of Organized Social Media Manipulation. Oxford Internet Institute.

Hern, A. (2018). Fitness tracking app Strava gives away location of secret US army bases. The Guardian. https://www.theguardian.com

ICRC. (2022). International humanitarian law and the protection of civilians in cyber conflict. https://www.icrc.org

Lowenthal, M. M. (2020). Intelligence: From Secrets to Policy (8th ed.). CQ Press.

Ministry of Defence of Ukraine. (2022). Guidelines for the use of personal electronic devices by military personnel. [Internal document, citované podľa Bellingcat].

Treverton, G. F. (2021). Intelligence for an Age of Terror. Cambridge University Press.

Toler, A. (2022). Russian PSYOPS in Ukraine and the Role of OSINT. Bellingcat.

 * * * * *

Image: https://pixabay.com/sk/photos/open-source-softv%C3%A9r-k%C3%B3d-pozadie-7184836/, by viarami