Portál Inštitútu Roberta Lansinga (Robert Lansing Institute)  prináša analýzu, ktorá opisuje, ako rozsiahle ruské spravodajské aktivity v Rakúsku urýchlili reformu tamojšieho práva regulujúceho spravodajské aktivity zahraničných aktérov.

Viedeň je pre ruské služby mimoriadne atraktívna vzhľadom na vysokú koncentráciu diplomatických misií a medzinárodných organizácií. Materiál uvádza, že najmenej 21 zo 117 pracovníkov ruských misií má „možné“ alebo potvrdené väzby na SVR, GRU či FSB.

Doterajší § 256 rakúskeho Trestného zákonníka postihoval špionáž vykonávanú priamo proti Rakúsku, a preto len obmedzene pokrýval operácie vedené z rakúskeho územia proti tretím krajinám, medzinárodným organizáciám, novinárom alebo disidentom. Slabiny systému odhalili najmä prípady bývalého spravodajského dôstojníka Egista Otta, podnikateľa Jana Marsaleka a sledovania investigatívneho novinára Christa Grozeva. Ďalšie prípady zahŕňali dlhodobú snahu o nábor rakúskeho plukovníka ruskou vojenskou rozviedkou, priemyselnú špionáž, možné získavanie informácií zo strategickej energetickej spoločnosti OMV a podozrenie na vykonávanie signálneho spravodajstva (SIGINT) prostredníctvom antén na ruských diplomatických budovách.

Rakúsko preto pripravuje rozšírenie trestnej zodpovednosti aj na špionáž namierenú proti Európskej únii, medzinárodným organizáciám a osobám pôsobiacim alebo žijúcim v krajine, ako aj na nábor a podporu zahraničných spravodajských služieb. Uvedená reforma ruské spravodajské operácie neukončí, ale zvýši ich náklady a sťaží ich zabezpečenie a realizáciu. Moskvu pravdepodobne prinúti viac využívať neoficiálne krytie, súkromných sprostredkovateľov a zložitejšie siete agentov.

Právna úprava signalizuje odklon Rakúska od historicky tolerantného modelu neutrálnej spravodajskej križovatky smerom k prísnejšiemu a efektívnejšiemu kontrarozviednemu postoju.

Zdroj: From Diplomatic Cover to Agent Networks: The Russian Factor in Austria’s Espionage Law Reform