Taliansky parlamentný výbor pre bezpečnosť republiky (COPASIR – Comitato Parlamentare per la Sicurezza della Repubblica), ktorý je poverený dohľadom nad činnosťou talianskych spravodajských služieb, zverejnil svoju výročnú správu za rok 2025. Dokument ukazuje, že chápanie národnej bezpečnosti sa rozširuje ďaleko za hranice tradičných spravodajských, vojenských a obranných otázok. Do popredia sa dostávajú odolnosť digitálneho ekosystému, kybernetická bezpečnosť, ochrana strategických databáz, umelá inteligencia, energetická a kritická infraštruktúra, obranný priemysel a manipulácia s informáciami. Správa ukazuje, že Taliansko čoraz viac vníma technológie, informácie a strategickú autonómiu ako neoddeliteľné súčasti svojej bezpečnosti.

Osobitne významné je zaradenie umelej inteligencie do oblasti parlamentného dohľadu nad spravodajskou komunitou. AI už nie je prezentovaná iba ako technologická inovácia, ekonomická príležitosť či predmet regulácie, ale ako strategická otázka, ktorá môže ovplyvniť odolnosť štátu a budúce bezpečnostné prostredie. Správa ju neoznačuje za samostatnú hrozbu ani neponúka operačné detaily či konkrétne politické odporúčania. Jej význam spočíva predovšetkým v tom, že umelú inteligenciu zaraďuje medzi oblasti, ktoré si vyžadujú sústavnú pozornosť popri kybernetických hrozbách, ekonomickej bezpečnosti a ochrane kritickej infraštruktúry.

Takýto prístup odzrkadľuje vývoj samotnej agendy COPASIR. Výbor, ktorý sa tradične sústreďoval na geopolitické krízy, terorizmus, špionáž, organizovaný zločin a spravodajské operácie, dnes čoraz viac skúma technológie schopné meniť bezpečnostné prostredie v nasledujúcich rokoch. Umelá inteligencia sa tak stáva súčasťou rutinnej práce spravodajského dohľadu. Hoci budúce správy môžu venovať väčšiu pozornosť jej právnym, operačným alebo strategickým dôsledkom, už samotné zaradenie témy vysiela jasný signál, že AI zostane súčasťou talianskej bezpečnostnej agendy.

Rovnako výrazný posun nastáva v hodnotení informačných hrozieb. COPASIR venuje osobitnú pozornosť manipulácii a zasahovaniu do zahraničných informácií, ktoré už nepovažuje za okrajový komunikačný problém, ale za štrukturálnu súčasť hybridného konfliktu. Dezinformačné kampane zahraničných štátnych aktérov sa podľa správy prelínajú s kybernetickými aktivitami a geopolitickou konkurenciou a môžu ovplyvňovať verejnú diskusiu, využívať technologické zraniteľnosti a oslabovať inštitucionálnu odolnosť. Výbor ich preto stavia vedľa tradičných rizík, akými sú vojna Ruska proti Ukrajine, nestabilita na Blízkom východe, terorizmus a organizovaný zločin.

Dôležitým inštitucionálnym krokom je zavedenie pravidelného toku informácií medzi vládou a parlamentom. Od februára 2025 vláda poskytuje COPASIR strategické analýzy hlavných geopolitických udalostí a od júna aj mesačné spravodajské hodnotenia zistených kampaní manipulácie a zasahovania do zahraničných informácií. Tým sa dohľad nad operáciami vplyvu mení z príležitostných brífingov na štruktúrovaný a trvalý proces. Hoci správa nezverejňuje konkrétne kampane ani utajované operačné podrobnosti, potvrdzuje, že informačná vojna si zabezpečila stabilné miesto v talianskom systéme bezpečnostného dohľadu.

Širší obraz dopĺňa dôraz na ochranu citlivých údajov, strategických digitálnych aktív, energetických dodávateľských reťazcov, kritickej infraštruktúry a domácej obrannej priemyselnej základne. Energetická bezpečnosť sa pritom chápe nielen ako ekonomická otázka, ale aj ako pilier národnej odolnosti, zatiaľ čo obranný priemysel je vnímaný ako strategické aktívum v čoraz zložitejšom geopolitickom prostredí. Výročná správa tak nevytvára súbor oddelených tém, ale opisuje prepojené prostredie, v ktorom sa technologická konkurencia, kybernetické riziká, informačné operácie a ochrana infraštruktúry navzájom posilňujú.

Čínsky vplyv ako samostatná bezpečnostná výzva

Čína zostáva samostatným bezpečnostným problémom. COPASIR nepovažuje čínsky vplyv iba za ďalší aspekt globálnej geopolitiky, ale za otázku národnej bezpečnosti s potenciálnym dosahom na vnútorné prostredie Talianska. Dôležitým aspektom je práve vplyv: dôraz sa nekladie primárne na vojenskú konfrontáciu, ale na schopnosť Pekingu presadzovať svoje záujmy v strategických sektoroch.

Osobitná časť výročnej správy venovaná „bezpečnostným otázkam spojeným s čínskym vplyvom“ je preto významným inštitucionálnym signálom. Kým ruská vojna proti Ukrajine a nestabilita na Blízkom východe prirodzene dominujú veľkej časti geopolitickej diskusie, Čína dostáva samostatný priestor na posúdenie dlhodobých dôsledkov svojho pôsobenia. Peking tak nie je vykreslený iba ako vonkajší mocenský aktér, ale aj ako faktor schopný ovplyvňovať talianske bezpečnostné prostredie.

Správa neprináša senzačné odhalenia ani operačné podrobnosti, čo zodpovedá úlohe COPASIR ako parlamentného orgánu dohľadu, nie výkonnej spravodajskej služby. Jej odkaz je však jasný: čínske aktivity si vyžadujú sústavnú parlamentnú pozornosť. Takéto zaradenie zároveň potvrdzuje širšie chápanie bezpečnosti, ktoré spája zahraničný vplyv s technológiami, kritickou infraštruktúrou, energetickou a ekonomickou odolnosťou či strategickými priemyselnými odvetviami.

V tomto rámci má Peking odlišné postavenie než Moskva. Rusko sa v správe objavuje najmä v súvislosti s vojnou na Ukrajine, dezinformačnými kampaňami a ďalšími formami hybridného pôsobenia. Čína je skúmaná predovšetkým optikou dlhodobého strategického vplyvu. Talianski zákonodarcovia ju teda nevnímajú len ako zdroj bezprostrednej krízy, ale ako trvalú štrukturálnu výzvu, pri ktorej treba monitorovať technologickú závislosť, strategickú infraštruktúru, ekonomické väzby i politické pôsobenie.

Tento prístup je relevantný aj pre širšiu európsku diskusiu. Debata o Číne sa už neobmedzuje na obchod a diplomaciu; čoraz viac zasahuje do jadra úvah o národnej bezpečnosti. COPASIR síce nepredpisuje konkrétne politické kroky, no samostatným posúdením čínskeho vplyvu vysiela jednoznačný signál: Peking zostáva pevnou súčasťou talianskej bezpečnostnej agendy a parlamentný dohľad sa tejto skutočnosti prispôsobuje.

Operácie zahraničného vplyvu proti demokratickým inštitúciám

Zistenia COPASIR ukazujú, že Rusko, Čína, Irán a ďalší štátni aktéri využívajú dezinformácie a ovplyvňovacie operácie s potenciálom zasiahnuť verejnú mienku, inštitúcie a demokratické procesy v Taliansku. Sociálne siete, automatizované zosilňovanie obsahu a algoritmy umelej inteligencie umožňujú rýchlejšie šírenie polarizujúcich naratívov a presnejšie zacielenie publika. Nejde pritom o totožné kampane: jednotlivé štáty sledujú rozdielne priority, hoci ich protizápadné posolstvá sa môžu vzájomne posilňovať.

Rusko zostáva najaktívnejším aktérom. Jeho informačné pôsobenie vykresľuje taliansku vládu ako „pokryteckú“ alebo podriadenú zahraničným záujmom, oslabuje podporu Ukrajine a sankciám a predstavuje Západ ako morálne, politicky a ekonomicky upadajúci. Cieľom nie je iba presvedčiť verejnosť o jednej otázke, ale prehlbovať polarizáciu, znižovať dôveru v demokratické inštitúcie a oslabovať súdržnosť NATO a Európskej únie.

Čínske operácie majú odlišný profil. Namiesto otvorene konfrontačného posolstva sa sústreďujú na budovanie obrazu Čínskej ľudovej republiky ako spoľahlivého obchodného a medzinárodného partnera. Iránske informačné aktivity sú užšie tematicky zamerané, najmä na konflikty na Blízkom východe, kritiku Izraela a Spojených štátov, sankcie a podporu predstavy multipolárneho svetového poriadku.

Ruský vplyv

Verejne dostupné poznatky podporujú obraz koordinovaného štátneho ekosystému, nie operácií jednej izolovanej služby. Dlhodobé politické pôsobenie a kultivácia kontaktov sa najčastejšie spájajú so Zahraničnou spravodajskou službou (SVR), rušivejšie kybernetické a hybridné aktivity s vojenskou rozviedkou (GRU) a technická či kontrarozviedna podpora s ruskou kontrarozviedkou (FSB). Politické smerovanie, diplomatické misie, štátne médiá, proxy portály a miestni aktivisti môžu vytvárať spoločný distribučný reťazec.

Signálmi zvýšenej aktivity môžu byť súbežné šírenie rovnakých naratívov na viacerých platformách, koordinované neautentické účty, obsah generovaný umelou inteligenciou, prepojenie kybernetických incidentov s politickými udalosťami či finančné a organizačné väzby medzi zahraničnými subjektmi a domácimi sprostredkovateľmi. Pri posudzovaní miestnych aktérov je však nevyhnutné rozlišovať medzi vedomou spoluprácou, oportunistickým posilňovaním ruského vplyvu a nezávislou ideologickou zhodou.

Geografia a siete zraniteľnosti

Zraniteľnosť Talianska nie je rovnomerne rozdelená. Lazio a Rím sú prirodzeným cieľom pre koncentráciu politických inštitúcií, diplomacie, spravodajskej komunity a celoštátnych médií. Lombardsko a Benátsko sú citlivé najmä pre rozsah priemyselných, exportných a historických obchodných väzieb, na ktoré možno cieliť protisankčné a ekonomické naratívy. Sicília a Sardínia majú osobitný význam pre vojenskú infraštruktúru NATO a USA, zatiaľ čo Ligúria a Furlansko-Júlske Benátky sú dôležité pre prístavy, logistiku a vojenskú mobilitu.

Samotná regionálna mapa však nestačí. Moderné ovplyvňovanie je čoraz viac zamerané na siete politických aktérov, médií, podnikateľských kruhov, univerzít, aktivistických komunít a sociálnych platforiem. Hlavnou úlohou kontrarozviedky preto nie je ochrana jedného územia, ale identifikácia prepojených ekosystémov, ktoré dokážu prispôsobovať rovnaké strategické posolstvá rozdielnym miestnym obavám.

Rusko a Irán: spoločný smer, odlišné priority

Ruské a iránske kampane spája kritika západných inštitúcií, sankcií a amerického vplyvu, no rozsahom a cieľmi sa výrazne líšia. Rusko sa usiluje zasiahnuť domácu politiku Talianska, oslabiť podporu Ukrajine, podkopať dôveru v NATO a EÚ a mobilizovať široké spektrum publika od protestných voličov po podnikateľské prostredie. Využíva pritom štátne a proxy médiá, sociálne siete, Telegram, koordinované aktivistické siete a čoraz sofistikovanejší obsah podporený umelou inteligenciou.

Irán sa viac sústreďuje na otázky Izraela a Palestíny, regionálnu politiku Spojených štátov, jadrový program a legitimitu sankcií. Jeho cieľovým publikom bývajú užšie aktivistické, protivojnové a solidárne siete. Zatiaľ čo ruské pôsobenie má prevažne systémový charakter a snaží sa meniť strategickú orientáciu Talianska, iránske operácie predstavujú tematicky cielenejšiu vrstvu, ktorá môže posilňovať širšie protizápadné nálady.

Možná súbežnosť ruských, čínskych a iránskych naratívov preto nemusí znamenať existenciu jednej integrovanej štruktúry. Presnejšie je hovoriť o konvergencii záujmov: aktéri využívajú tie isté krízy, opakujú kompatibilné posolstvá a profitujú zo vzájomného zosilňovania obsahu. Pre talianske inštitúcie je kľúčové sledovať nielen jednotlivé kampane, ale aj spôsob, akým sa ich odlišné ciele spájajú do spoločného tlaku na dôveru verejnosti a demokratickú odolnosť.

Hlavné posolstvo správy je preto zdržanlivé, no významné. Taliansky parlamentný dohľad rozširuje svoje chápanie národnej bezpečnosti a uznáva, že obrana štátu už neznamená iba ochranu hraníc, inštitúcií a vojenských kapacít. Zahŕňa bezpečnosť dát, digitálnu a energetickú odolnosť, ochranu strategických sektorov, schopnosť čeliť zahraničnému ovplyvňovaniu a porozumenie dôsledkom nových technológií. Umelá inteligencia, ruské hybridné operácie, čínske strategické pôsobenie a tematicky užšie iránske kampane sa tak stávajú súčasťou jedného bezpečnostného prostredia, v ktorom je odolnosť demokratických inštitúcií rovnako dôležitá ako ochrana infraštruktúry.

Spracované na základe zahraničnej tlače. Zdroje sú v odkazoch v článku.