Sergej Naryškin je ruský politik, bývalý predseda dolnej komory Štátnej dumy a bývalý šéf kremeľskej administratívy. Riadil vládny aparát, investičnú divíziu petrohradskej Prombudbanky; predsedal predstavenstvu spoločnosti OAO Sovcomflot a štátom kontrolovaného televízneho kanála „Prvý kanál“ (Pervyj kanál). V septembri 2016 bol vymenovaný za šéfa ruskej zahraničnej spravodajskej služby (SVR). Politický systém Ruska určil minimálny súbor osobných charakteristík, ktoré zaručovali Naryškinov postup v rôznych hodnostiach. Možno ho považovať za človeka, ktorý sa podriaďuje niekomu vplyvnejšiemu; jeho osobnosť sa formovala pod vplyvom politických okolností, ktoré z neho urobili Putinovu politickú bábku. Skutočnosť, že vedie úrad tak dlho, dokazuje jeho lojalitu k režimu. Chápe, že Putinov systém si cení lojalitu k prezidentovi, a nie kompetencie a vysoké profesionálne zručnosti. Túto lojalitu preukázal počas zasadnutia Rady národnej bezpečnosti Ruskej federácie tri dni pred inváziou na Ukrajinu. Intelektuálne je Naryškin dostatočne vyspelý na to, aby vedel situáciu odhadnúť. Napriek tomu – pretože sa riadil pudom sebazáchovy – verejne nevystúpil proti vojne.
Keďže jeho pôsobenie v rôznych funkciách sa časovo zhodovalo s rozpadom Sovietskeho zväzu, zdieľal Putinove temné aktivity a stal sa človekom, ktorý prepisuje históriu vytváraním efektívnej propagandistickej mašinérie na manipuláciu národa. Možno povedať, že Naryškin je Putinov provokatér a „prepisovateľ histórie.“ Pokiaľ ide o ruskú zahraničnú spravodajskú službu, je to nástroj na zakrývanie prepisovania a skresľovania histórie, na hľadanie relevantných príležitostí v zahraničí vzhľadom na absenciu seriózneho a odôvodneného historického základu. Naryškinovou najdôležitejšou úlohou je podnecovať vojnu dezinformáciami v krajine aj zvonku prostredníctvom vplyvových kampaní.
Hlavnými psychologickými charakteristikami Naryškina sú cieľavedomosť, iniciatívnosť, vytrvalosť a prispôsobivosť. Má povahu sangvinika: je dosť aktívny, zdržanlivý v otvorených činoch a prejavoch; optimistický, veselý, sebavedomý vo svojich schopnostiach, rozhodný. Sergej Naryškin má obchodné aj osobné kvality, ktoré mu umožňujú zvládať rôzne situácie. Vždy je korektný, pokojný a taktný, radšej zostáva v ústraní. Jeho hlavnou ambíciou je však prekonať svoje predchádzajúce úspechy. Naryškin je vysoko motivovaný človek. V prípade vykonávania riskantných činností počas plnenia svojich povinností dokáže celkom dobre predvídať všetky možné dôsledky pre seba a svoju rodinu.
Je charakterizovaný ako človek s vysokou mierou sebakontroly. Nedáva najavo svoje skutočné emócie. Je od prírody demokratický, avšak naučil sa byť autoritárskym, tichým, ale ambicióznym vodcom. Vzhľadom na svoje príbuzenstvo s bojarmi – šľachtickým rodom z matkinej strany Petra Veľkého (Natália Naryškinová) má prezidentské ambície. V tomto kontexte môže hrať svoju vlastnú, ale opatrnú politickú hru. Ako manažér je komunikatívny, schopný získavať nové kontakty a nadväzovať potrebné vzťahy. Je však podozrievavý a opatrný; vždy si overí spoľahlivosť osoby predtým, ako sa otvorí alebo prejde na ďalšiu úroveň vzťahov. Je veľmi vytrvalý a pracovitý. Dokáže dlhodobo pracovať v napätom stave pod nervovým a psychickým tlakom. Po takejto intenzívnej a náročnej činnosti vyhľadáva pohodlie, pokoj a verejnú izoláciu.
Naryškinova manželka výrazne ovplyvňuje jeho správanie. Šéf ruskej rozviedky má vysoké sebavedomie a príliš si váži seba a svoje profesionálne schopnosti. Vyznačuje sa hrdosťou, sebaúctou a sebadôverou. Má však sklon k tomu, aby jeho informácie vyznievali v súlade s presvedčením prezidenta Vladimíra Putina. Je teda veľmi pravdepodobné, že Naryškin falšoval spravodajské správy pre Putina, aby údajne potvrdil prezidentove nápady a vydláždil mu cestu k prezidentskému úradu. Okrem toho je veľmi pravdepodobné, že pohŕda ruským vedením, pretože verí, že na rozdiel od svojho šľachtického klanu (ktorého korene siahajú až k regentstvu ruského cára) títo ľudia sú outsidermi, ktorí sa dostali k moci v období pádu Sovietskeho zväzu a teraz sa snažia prevziať úlohu Petra I., avšak s úplne opačným zahraničnopolitickým kurzom.
Sergej Naryškin hľadá sebavyjadrenie, sebarealizáciu a uznanie svojej individuality. Zároveň robí to, čo musí. Za takýmto správaním sa môže skrývať jeho túžba chrániť sa pred životnými problémami spôsobenými možnými názorovými rozdielmi s prezidentom. Dokonale chápe, ako môže skončiť jeho úspešná kariéra a život vo všeobecnosti. Strach je univerzálnym motivátorom na presviedčanie iných ľudí. V prípade Naryškina to znamená, že psychologický tlak a zastrašovanie sú jediné dva spôsoby, ako zmeniť jeho názor. Keďže psychologické charakteristiky bývalých dôstojníkov KGB sú vo všeobecnosti identické, najúčinnejšími metódami na ovplyvnenie Naryškina budú diskreditácia jeho činnosti ako šéfa ruskej zahraničnej spravodajskej služby, vydieranie prostredníctvom rodiny a skutočnosť, že jeho blízki príbuzní žijú v zahraničí.
******
Psychologický profil riaditeľa SVR Sergeja Naryškina uverejnil americký think-tank Robert Lansing Institute v auguste 2023.
0 komentárov