V roku 1943 bola Európa  už štyri roky uväznená v železnom objatí nacistického Nemecka. Bombardéry brázdili nebo, tanky drvili mestá a frontová línia sa menila každým mesiacom. No popri hlučných kanónoch sa odohrával aj iný, tichý a menej viditeľný boj – boj spravodajských služieb, kde zbraňami boli listy, mapy a klamstvá.

Spojenci sa pripravovali na kľúčový krok – inváziu na európsky kontinent. Najvhodnejším miestom bola Sicília, ktorá otvárala cestu do Talianska. Toto si ale uvedomoval aj Hitler a ostrov bol posiaty bunkrami, plný nemeckých jednotiek a opevnených letísk.  Britskí spravodajci stáli  pred ťažkou úlohou: ako presvedčiť Nemcov, že invázia nepôjde cez Sicíliu, ale niekde úplne inde?

Zrod nápadu

Myšlienka použiť mŕtvolu s falošnými dokumentmi nebola úplne nová, skúšalo sa to už počas prvej svetovej vojny. Ale teraz bola vojna iná. Technológie boli dokonalejšie, nepriateľ ostražitejší a každá chyba by mohla stáť životy tisícov vojakov. V Londýne  sa stretli dvaja dôvtipní spravodajskí dôstojníci – Ewen Montagu z námorníctva a Charles Cholmondeley z letectva. Neboli to ostrieľaní vojaci, ale právnici s neobyčajnou predstavivosťou a zmyslom pre detail. Dokázali sa vžiť do kože nemeckého spravodajca a rozmýšľať, čo by považoval za dôveryhodné. Ich nápad sa zdal absurdný: prepašovať k nepriateľovi mŕtvolu s falošnými, ale dôveryhodne vyzerajúcimi dokumentmi, ktoré by „odhalili“  úplne iné spojenecké plány na inváziu.

Hľadanie „muža, ktorý nikdy neexistoval“

Najväčší problém bol nájsť vhodné telo. Muselo vyzerať presvedčivo, nesmelo mať dohľadateľný pôvod a malo pôsobiť, akoby k smrti došlo pri havárii lietadla nad morom. Nakoniec našli kandidáta: Glyndwr Michael, londýnsky bezdomovec pôvodom z Walesu, ktorý pravdepodobne spáchal samovraždu požitím jedu na potkany. Nikto ho nehľadal, nikomu nechýbal. Jeho smrť sa stala základom pre najväčší klam vojny.

Z Glyndwra sa stal major kráľovského námorníctva William Martin. Aby bol dôveryhodný, nestačila len uniforma. Montagu a jeho tím mu vytvorili kompletný životopis. V jeho vreckách sa objavili osobné listy, lístok do divadla, účty z londýnskych klubov či nežný list od snúbenice Pam, ktorý napísala mladá sekretárka z MI5, netušiac, že sa stane súčasťou jedného z najväčších spravodajských klamov. Každý detail bol premyslený, aký parfum by Pam používala, aby list od jeho otca mal adekvátny rukopis, aké drobnosti nosí vojak vo vrecku. Všetko, každá maličkosť, musela vyzerať  prirodzene. Montagu napríklad  celé hodiny riešil, či má Martin vo vrecku nosiť aj účtenku z reštaurácie, aby pôsobil autentickejšie. Takéto detaily rozhodovali o úspechu celej operácie. Do prípravy akcie bol zapojený aj patológ, aby výber tela zodpovedal stavu, ako po leteckej nehode. Takže Španielmi urobená pitva, za príčinu úmrtia označila „udusenie ponorením do mora“. Celý podvod bol zavŕšený, keď sa meno majora Martina  objavilo v zozname britských obetí, ktorý zverejňovali  The Times.

Montagu neskôr priznal, že pri tvorbe tejto identity mal pocit, akoby stvorili živého človeka. „Major Martin“ sa stal ich neviditeľným kolegom, priateľom, a paradoxne – hrdinom, ktorý ale nikdy nežil.

Mŕtvy posol vyplavený na pobreží

Koncom apríla 1943 bola mŕtvola oblečená do uniformy, uložená do špeciálnej kovovej kapsuly s ľadom a naložená na palubu ponorky HMS Seraph. Ráno 30. apríla ponorka vyplávala k španielskym brehom pri meste Huelva. Tam, v tichu skorého rána, otvorili kapsulu a telo pustili do mora. Chladná voda ho obklopila a prúd ho začal unášať k pobrežiu. K jeho telu bol pripevnený kufrík s „tajnými“ dokumentmi a Martin mal vyzerať ako kuriér,  ktorý zahynul pri nehode na mori.

Hra na dôveryhodnosť

Na druhý deň našli rybári telo v uniforme a odovzdali ho miestnym úradom. Formálne neutrálna španielska vláda neskôr dokumenty vrátila Britom, ale podľa britských predpokladov  ich poskytla aj Nemcom.  Dokumenty, ktoré mal Martin pri sebe, boli „opatrne skopírované“ a odoslané do Berlína.

V materiáloch sa hovorilo o pripravovanej invázii do Grécka a Sardínie. Sicíliu spomínali len okrajovo – ako „odvádzací manéver“. Hitler, posadnutý myšlienkou, že Spojenci chcú preniknúť cez Balkán, uveril. Prikázal posilniť grécke prístavy a presunúť časť jednotiek z Talianska. Briti dosiahli presne to, čo potrebovali – oslabenie obrany Sicílie. Britské signálne spravodajstvo neskôr zachytilo informácie, ktoré potvrdzovali úspešnosť operácie Mincemeat a presun nemeckej pozornosti od Sicílie na Sardíniu a Balkán.

Dňa 9. júla 1943 sa začala Operácia Husky – vylodenie Spojencov na Sicílii. Nedostatočne pripravená obrana padla a Spojenci sa posunuli ďalej do Európy. Mussoliniho režim sa začal rúcať a Hitler musel bojovať na ďalšej fronte.

Epilóg

Hrob muža, ktorý nikdy neexistoval – majora Williama Martina, je stále v Huelve. Na náhrobnom kameni je meno falošného dôstojníka, no pod ním leží telo Glyndwra Michaela. Jeho identita bola odhalená až v roku 1996. Britská ambasáda sa o hrob stará, ako keby šlo o skutočného vojaka. Operácia Mincemeat ukázala, že vo vojne sú dôležité nielen zbrane, ale aj rozum a invencia. Že niekedy dokáže jeden príbeh, starostlivo napísaný a vložený do vrecka mŕtveho muža, zásadne ovplyvniť chod dejín. Jeden muž, ktorý nikdy nežil, sa stal hrdinom vojny. A jeden mŕtvy, ktorý zomrel zabudnutý v londýnskom ústí, zachránil tisíce životov tým, že „zomrel“ ešte raz, ako vymyslená osoba.

 * * * * *

Zdroje: 

• https://www.bbc.com/news/magazine-11887115
• https://wrap.warwick.ac.uk/id/eprint/928/1/WRAP_Aldrich_0672848-240609-aldrich.policing.final.ehr.nov03.pdf
• https://www.nationalww2museum.org/war/articles/secret-agents-secret-armies-operation-mincemeat
• https://historycollection.com/operation-mincemeat-allies-used-corpse-trick-hitler/
• https://facts.net/history/historical-events/35-facts-about-operation-mincemeat/

Image: https://historicalnovelsrus.com/2019/08/17/did-you-know-glyndwyr-michael-4-january-1909-24-january-1943/