Redaktori amerického denníka The Atlantic – Isaac Stanley Becker a Shane Harris sa podrobne zaoberali aktuálnou pozíciou riaditeľky amerických spravodajských služieb (ODNI) Tulsi Gabbardovej v Trumpovej administratíve. Koncom marca Gabbardová povedala v Kongrese , že americká spravodajská komunita „naďalej hodnotí, že Irán nevyvíja jadrové zbrane“ – napriek tomu, že má zásoby obohateného uránu, ktoré sú „bezprecedentné“ pre štát bez jadrových zbraní. Keď sa  prezidenta Donalda Trumpa pýtali na jej záver, že Teherán sa nerozhodol obnoviť program jadrových zbraní, ktorý pozastavil v roku 2003, znevážil svoju vlastnú šéfku tajných služieb a novinárom povedal: „Je mi jedno, čo povedala.“ Neskôr ešte otvorenejšie povedal: „Mýli sa.“

Podľa denníka The Atlantic  Gabbardová si  Trumpa tak odcudzila, že možno úplne ohrozuje existenciu svojho úradu, o zrušení ktorého prezident uvažoval. „Dotkla sa tretej koľaje – vypovedala, že spravodajská komunita nehodnotí, že sa Irán rúti k bombe,“ povedal   bývalý americký predstaviteľ, ktorý s Gabbardovou úzko spolupracoval. „Je ťažké preceňovať, koľko ľudí tým nahnevala a koľko úsilia si bude vyžadovať, aby si ich priazeň opäť získala.“ Gabbardová  sa snažila minimalizovať akýkoľvek zjavný odstup od prezidenta a minulý týždeň na sociálnych sieťach napísala: „Amerika má spravodajské informácie, že Irán je v bode, kedy môže vyrobiť jadrovú zbraň v priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov, ak sa rozhodnú dokončiť jej montáž.“ Bývalý spravodajský úradník zameraný na Blízky východ k tomu poznamenal, že v Gabbardovej kancelárii existujú rozdielne názory na to, ako interpretovať spravodajské informácie . Kariérni dôstojníci však jej revidovanú verziu nepovažujú za odraz nových poznatkov založených na základe iného pohľadu, uviedol bývalý dôstojník. Skôr prevláda názor, že „zmenila svoj postoj, aby vyhovela prezidentovi. A to je veľká rana pre jej dôveryhodnosť v rámci úradu.“

Jej vyhlásenia nechali niektorých dlhoročných spolupracovníkov a obdivovateľov v úžase nad tým, ako rýchlo sa prispôsobila – čo je podľa nich znamenie, že hlasy zdržanlivosti v rámci administratívy utíchli a že Gabbardovej prístup – mier za každú cenu sa nehodil k bojovnejšej orientácii administratívy. Vnímanie, že Gabbardová nie je v súlade s prezidentom a nezodpovedá  jeho posolstvu, už oslabilo jej vplyv v čase, keď Trump čelil najzávažnejšej kríze zahraničnej politiky svojho druhého funkčného obdobia. V snahe dokázať svoju lojalitu sa Gabbardová snažila zosúladiť analýzy vypracované jej úradom s politickými cieľmi prezidenta, pričom  politizovala spravodajské informácie presne tak, ako sľúbila, že tomu zabráni. Ani to však nemusí stačiť na to, aby sa vrátila do prezidentovho dôverného kruhu. Naznačuje to fakt, že Biely dom odmietol vyslať Gabbardovú na utajovaný brífing o Iráne na Kapitole.

Predtým ak sa Gabbardová dostala na pozíciu riaditeľky amerických spravodajských služieb, ľahko kritizovala „hlboký štát.“ Teraz je hlavnou poradkyňou prezidenta pre spravodajské služby a snaží sa zosúladiť závery kariérnych expertov s cieľmi prezidenta, ktorému slúži. Na stretnutiach je Gabbardová pripravená, riadi sa scenárom alebo bodmi a často kladie svojim asistentom a poradcom ostré otázky, uvádzajú ľudia, ktorí s ňou pracujú. Upustila od väčšiny kritickej rétoriky, ktorá charakterizovala jej pôsobenie v Kongrese. Občas však vyjadruje myšlienky, ktoré niektorí označili za „konšpiračné,“ ako napríklad jej pretrvávajúce presvedčenie, že vláda USA bežne porušuje súkromie svojich občanov prostredníctvom rušivého sledovania, povedal jeden človek, ktorého prekvapilo, že jej pôsobenie ako riaditeľky národného obranného zboru Gabbardovú nepresvedčilo, že spravodajské orgány sú výrazne obmedzené zákonmi a predpismi.

Keď sú spolu, riaditeľ CIA John Ratcliffe sa často podriaďuje Gabbardovej, keďže ona aspoň nominálne dohliada na jeho agentúru. Podľa ľudí, ktorí ich pozorovali,  vytvára to nepríjemnú dynamiku. Ratcliffe robil Gabbardovej prácu počas Trumpovho prvého funkčného obdobia a má viac skúseností s riadením spravodajského procesu. Keď bol Mike Waltz ešte poradcom pre národnú bezpečnosť, zavolal Gabbardovú a Ratcliffea na pravidelnej štvrtkovej konferencii, ktorú nazvali „stretnutie tajnej veveričky“, čo je ironický odkaz na tajné diskusie. Na stretnutiach v Bielom dome sa Gabbardová často spolieha na Joea Kenta, bývalého dôstojníka CIA, ktorý pôsobí ako jej dvojka, kým čaká na potvrdenie do funkcie riaditeľa Národného protiteroristického centra. Kent, rovnako ako Gabbardová, je vášnivým kritikom politiky vojenskej intervencie. Minulého roku verejne kritizoval postoj USA voči izraelskej vojne v Gaze a nenechal žiadne pochybnosti o tom, aký je jeho postoj k otázke konfrontácie s Iránom. „Myšlienka, že vojnu ešte viac eskalujeme priamym vstupom do vojny s Iránom, ako to presadzuje Lindsey Graham a niektorí ďalší neokonzervatívci, je neuveriteľne nebezpečná,“ zdôraznil Kent.

William P. Ruger – zástupca riaditeľky. zodpovedný za prípravu denných spravodajských brífingov pre prezidenta – ktorého dosadila Gabbardová, sa usilovne obracal na expertov so žiadosťou o ich názor na riadenie Národnej spravodajskej rady (NIC), ktorá je ústredným centrom pre posudzovanie kľúčových politických otázok NIC trpí dojmom o politickom zasahovaní. Minulý mesiac Gabbardová odvolala dvoch veteránov spravodajských služieb, ktorí viedli NIC – po tom, čo sa Joe Kent snažil prepracovať hodnotenie rady, že venezuelská vláda neriadila aktivity gangu Tren de Aragua; toto zistenie bolo v rozpore s Trumpovým odôvodnením deportácie venezuelských imigrantov. Kent napísal, že pôvodné hodnotenie „by sa dalo použiť proti riaditeľovi národného spravodajstva alebo prezidentovi USA.“ Názor, že Gabbardovej úrad sa riadi politickou líniou, presahuje rámec NIC. Ľudia, ktorí boli zvažovaní na vedúce pozície v jej kancelárii, boli zamestnancami Bieleho domu vypočúvaní o tom, ako hlasovali v predchádzajúcich voľbách, a boli odmietnutí, keď  prezradili, že nepreferovali Trumpa.

Gabbardovej výkon uspokojuje vysokopostavených republikánov v Kongres. Má tiež niekoľko dôležitých spojencov okolo prezidenta. Viceprezident J. D. Vance, ktorý vycítil, že Gabbardovej chýbajú niektoré konexie v Bielom dome, z ktorých by profitovali ostatní členovia kabinetu; dôsledne sa snažil nadviazať vzťah s riaditeľkou spravodajských služieb. Vo vyhlásení, ktoré poskytla redakcii denníka The Atlantic kancelária Gabbardovej, viceprezidentka zdôraznila jej dôveryhodnosť v hnutí MAGA a nazvala ju „veteránkou, patriotkou, lojálnou podporovateľkou prezidenta Trumpa a kľúčovou súčasťou koalície, ktorú vybudoval v roku 2024.“ Demokrati vnímajú jej výsledky inak. Kongresman Jim Himes z Výboru pre spravodajské služby Snemovne reprezentantov sa vyjadril kriticky: „Ak sa len pozriete na jej sociálne siete, čo vidí väčšina Ameriky, veľmi tvrdo pracuje na obrane Spojených štátov pred hrozbou Bidenovej administratívy.“

Úrad riaditeľa národnej spravodajskej služby bol vytvorený s cieľom zlepšiť koordináciu medzi americkými špionážnymi agentúrami po útokoch z 11. septembra. Mnohí vysokí predstavitelia administratívy sa však už v  čase jeho vytvoreniu bránili a predpovedali, že nový úrad  pridá ďalšiu vrstvu byrokracie bez toho, aby efektívne zosúladil voľnú federáciu spravodajských agentúr. Dnes je riaditeľ národnej spravodajskej služby nominálne najvyšším spravodajským dôstojníkom vo vláde, ale CIA a ministerstvo obrany si udržiavajú vlastné centrá moci nad operáciami a rozpočtami. Externý poradca Bieleho domu denníku The Atlantic povedal, že Gabbardová sa uchyľuje k teatrálnosti, pretože jej chýbajú podstatné priority pre jej fukciu. „Keďže nemá nič konkrétne,  len ťažko sa snaží byť relevantná,“ podotkol. Lepším prístupom by bolo „zredukovať jej úrad na minimum – zbaviť sa duplicitných úradov a splniť sľub, ktorý dala na svojom potvrdení do funkcie, že skutočne zredukuje ODNI.“ Vysoký predstaviteľ spravodajských služieb konštatoval, že  oznámenia o ďalších reformách !budú čoskoro.“

https://www.theatlantic.com/politics/archive/2025/06/tulsi-gabbard-trump-iran/683323/