Podľa informácií o policajnom zásahu v ukrajinskom meste Dnipro proti kybernetickému teroristovi, ktorý v septembri minulého roku posielal e-mailom bombové vyhrážky školám v Čechách a na Slovensku, aktivity zadržaného s najväčšou pravdepodobnosťou financovali z Ruska. Na sociálnej sieti X informovala o tom česká spravodajská služba BIS. Pre spravodajskú komunitu nie je táto informácia prekvapením, pretože ruské spravodajské služby v poslednom období uskutočnili viacero takýchto podvratných akcií pod „cudzou vlajkou,“ aby vyvolali nepriateľské nálady proti Ukrajine. Napríklad v Poĺsku neznáme osoby vydávajúce sa za dôstojníkov Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) pod zámienkou údajného nákupu „tovaru zakázaného na Ukrajine“ oslovili vytipovaného Poliaka, že ukončia prípad jeho „trestného stíhania,“ ak splní ich požiadavku.

Ruskí manipulátori žadali, aby cieľová osoba nainštalovala do telefónov škodlivý softvér, aby umožnila diaľkové sledovanie majiteľa zariadenia. obete požiadané o splnenie konkrétnych úloh, ako napríklad:  sledovanie záujmových osôb, preprava neznámych predmetov z jedného miesta na druhé, prevod peňazí na neznámu bankovú kartu, údajne na „darovanie Ozbrojeným silám Ukrajiny,“ nákup chemických komponentov a zostavenie improvizovaného výbušného zariadenia, zapálenie vozidiel obranných síl alebo administratívnych budov alebo páchanie iných sabotážnych činov. V minulosti sa ruské špeciálne služby zameriavali predovšetkým na nábor tínedžerov, teraz sa čoraz viac zameriavajú na starších ľudí. Taktiku „cudzej vlajky“ použili ruské tajné služby nielen v Poĺsku, ale aj v iných európskych krajinách. Napríklad pri sprejovaní hákových krížov na synagógach vo Francúzsku i v Nemecku.

Termín operácia „pod cudzou vlajkou“ sa traduje od 16. storočia, keď piráti vyvesili vlajku spriateleného národa, aby oklamali obchodné lode a dovolili im priblížiť sa. Akcia „pod cudzou vlajkou“ sa uskutočnila noc predtým, ako Nemecko napadlo Poľsko; sedem nemeckých vojakov SS, ktorí sa vydávali za Poliakov, vtrhlo do rozhlasovej veže v Gleiwitz na nemeckej strane hranice s Poľskom. Po útoku zanechali telo väzňa z kpncentráku prezlečeného za poľského vojaka, aby to vyzeralo, akoby bol zabitý pri prestrelke. Moskva zinscenovala incident „pod cudzou vlajkou“ v roku 1939, keď sovietske delostrelectvo ostreľovalo ruskú dedinu Mainila v blízkosti fínskych hraníc, ale Stalin z toho obvinil Fínsko. K inej operácii „pod cudzou vlajkou“ došlo  auguste 1964 v Tonkinskom zálive, kde americký torpédoborec Maddox v konfrontácii so severovietnamskými torpédovými člnmi spôsobil incident, ktorý v prekrútenej verzii využil prezident Lyndon B. Johnson na eskalácii americkej vojenskej intervencie vo Vietname.

Operácie „pod  cudzou vlajkou“ sú aktivity realizované s úmyslom zamaskovať skutočný zdroj zodpovednosti a zvaliť vinu na inú stranu. V špionáži  sa pojmom „cudzia vlajka“ opisuje nábor agentov operatívcami, ktorí sa vydávajú za zástupcov štátu alebo organizácie, s ktorou potenciálni agenti sympatizujú. Operácie „pod  cudzou vlajkou“ využívajú aj neštátne subjekty a teroristické organizácie.  Model operácii „pod cudzou vlajkou“ sa využíva aj v politkých kampaniach a tiež zástancovia politických alebo náboženských ideológií niekedy používajú taktiku „cudzej vlajky.“ Má to slúžiť na zdiskreditovanie alebo dezorientáciu súperiacich skupín, vytvorenie zdanlivých nepriateľov, keď žiadni neexistujú, alebo vytvorenie ilúzie organizovaného a riadeného prenasledovania.