Trumpova nominácia Billa Pulteho, za dočasného riaditeľa národného spravodajstva (Director of  National Intelligence – DNI) vyvolala obavy o fungovaní a smerovaní americkej spravodajskej komunity pod jeho vedením.

Obavy ešte zosilneli po tom, čo Pulte krátko po nástupe začal presadzovať personálne zmeny v svojom úrade (Office of the Director of  National Intelligence – ODNI). Podľa viacerých správ bolo z ODNI odvolaných alebo späť do domovských agentúr poslaných niečo vyše päťdesiat zamestnancov, vrátane predstaviteľov pôsobiacich v oblasti integrácie spravodajských misií. Zástancovia škrtov tvrdia, že ODNI sa za roky rozrástol nad rámec pôvodného mandátu a stal sa ďalšou byrokratickou vrstvou, no demokrati a viacerí bývalí spravodajskí predstavitelia varujú, že unáhlené zásahy do štruktúry úradu môžu oslabiť koordináciu spravodajských služieb a ohroziť národnú bezpečnosť.

Podpredseda senátného výboru pre spravodajské služby Mark Warner, preto predstavil návrh zákona, ktorý by mal zabrániť tomu, aby prezident v budúcnosti dosadil na čelo spravodajskej komunity dočasného riaditeľa bez potvrdenia Senátom. Podľa návrhu by v prípade uvoľnenia funkcie vedenie automaticky prevzal hlavný zástupca riaditeľa národnej spravodajskej služby, prípadne iný skúsený a Senátom potvrdený predstaviteľ z presne určenej línie nástupníctva. Warner a ďalší demokrati Pulteho kritizujú aj pre jeho doterajšie pôsobenie vo Federálnej agentúre pre financovanie bývania, kde podával trestné oznámenia týkajúce sa údajných hypotekárnych podvodov politických protivníkov prezidenta. Podľa kritikov to vyvoláva obavu, že by podobne mohol pristupovať aj k utajovaným informáciám a k právomociam spravodajskej komunity.

Ďalší rozmer sporu prinieslo Pulteho rozhodnutie vymenovať za personálnu riaditeľku ODNI  Christinu Nortonovú, bývalú predstaviteľku Republikánskeho národného výboru, ktorá sa venovala volebným otázkam a dohliadala na program pozorovateľov volebných miestností počas prezidentských volieb v roku 2024. Jej menovanie vyvolalo obavy demokratov, volebných úradníkov a časti spravodajskej komunity, že vedenie ODNI by sa mohlo namiesto zahraničných hrozieb a bezpečnostných rizík zamerať na domáce volebné témy a na hľadanie dôkazov pre Trumpove tvrdenia o zmanipulovaných voľbách. Prezident pritom naznačil, že od Pulteho očakáva aj prácu na otázkach súvisiacich s voľbami, čo kritici vnímajú ako riziko politizácie spravodajských služieb.

Spor sa premietol aj do rokovaní o predĺžení paragrafu 702 zákona FISA, ktorý americkým spravodajským agentúram umožňuje sledovať zahraničné ciele bez individuálneho súdneho príkazu, no zároveň dlhodobo vyvoláva debaty o ochrane súkromia Američanov. Demokrati odmietli podporiť predĺženie tejto právomoci, kým bude na čele spravodajskej komunity Pulte, a situáciu ešte viac skomplikovalo odloženie potvrdzovacieho vypočutia Jaya Claytona, ktorého Trump nominoval za riadneho riaditeľa národnej spravodajskej služby. Republikáni sa pokúšali Claytona rýchlo potvrdiť, aby sa patová situácia ukončila, no prezident spojil postup nominácie s inými politickými požiadavkami vrátane legislatívy o voľbách. Výsledkom je neistota, v ktorej Pulte zostáva úradujúcim šéfom spravodajskej komunity, hoci jeho právomoc, odborná kvalifikácia aj úmysly sú predmetom ostrej politickej a právnej debaty.

Celý prípad tak spája viacero problémov naraz: otázku, kto má viesť spravodajské služby v čase neobsadenej riadiacej funkcie, hranice prezidentskej moci pri dočasných vymenovaniach, potrebu reformovať ODNI bez oslabenia plnenie jeho úloh a obavu, že spravodajská komunita môže byť zatiahnutá do domácich politických a volebných konfliktov.