Osoba súčasného riaditela SIS, je výrazom kontinuity úpadku politických a byrokratických elít. Veľmi kritická opozícia, sa v minulosti ako vládna koalícia, chovala rovnako nezodpovedne voči štátu, ako to v tomto prípade robí súčasná vládna moc.

Nehoda riaditeľa SIS sa stala vďačnou spoločenskou a mediálnou témou. Je to správne a zaslúžené. Od ľudí vo vysokých funkciách sa očakáva aj adekvátne správanie sa a zodpovedný prístup k ich vlastnému životu. „Na riaditeľa SIS musia platiť tie najprísnejšie kritériá. Pán Gašpar ich nespĺňa ani náhodou,“ povedal Šimečka. Podľa Branislava Gröhlinga je Pavol Gašpar  symbolom arogancie moci, rodinkárstva a neschopnosti. „Tento človek nemal byť nikdy šéfom SIS. Dnes je nad slnko jasné, že musí odstúpiť. O šéfovi našej SIS, ktorá má dohliadať na bezpečnosť občanov, sme sa včera dozvedeli, že rád túruje svoje fáro a jazdou proti predpisom ohrozuje bezpečnosť účastníkov cestnej premávky.“

Bývalý diplomat a minister zahraničných vecí Rastislav Káčer v statuse na fb  prešiel od konkrétnej nehody k širšej kritike politických nominácií: „Šéf poradcov premiéra. Bezprízorný chmuľo, bez skúsenosti, životopisu, rešpektu. Chef de Cabinet predsedu vlády. Bezprízorný chmuľo, bez skúsenosti, životopisu, rešpektu. Riaditeľ SIS. Bezprízorný chmuľo, bez skúsenosti, životopisu, vkusu a rozumu. Splnomocnenec vlády. Úplný tupec a konšpirátor najprimitívnejšieho kalibru. Minister zahraničia a jeho chef de cabinet… škoda reči. A zoznam sa len začal.“

Kritika Gašpara má racionálne argumenty. Gašpar nemal žiadne profesionálne skúsenosti so spravodajstvom, ale ani s bezpečnostnou problematikou. Odôvodnené a do veľkej miery nezodpovedané, boli aj ďalšie otázky súvisiace s jeho osobou  a tieto vyvolávali oprávnené pochybnosti o vhodnosti jeho nominácie zastávať takto významný post.

Na druhej strane je ale potrebné pripomenúť, že vymenovanie neodborného politického nominanta za riaditeľa SIS  a problémy súvisiace so spravodajskou službou, pretrvávajú dlhšie obdobie a súčasná vládna koalícia len pokračuje v nezodpovednej činnosti tej predchádzajúcej.

Vladimír Pčolinský taktiež nemal žiadne preukázateľné odborné ani osobnostné predpoklady, na výkon funkcie riaditeľa SIS. Vtedy to ale súčasným opozičným kritikom Gašpara nevadilo, jeho vymenovanie nekritizovali a úplne bez problémom boli v tej či onej podobe súčasťou vtedajšej štátnej moci. Problémy, na tvorbe ktorých politicky  participovali, buď marginalizovali, alebo úplne ignorovali.

Ani v prípade Pčolinského, ani v prípade Gašpara ale hlava štátu nezasiahla a týchto ľudí do funkcie riaditeľa SIS vymenovala.

Krátko po parlamentných voľbách v roku 2020 postavenie našich spravodajských služieb v rámci medzinárodného prostredia veľmi výrazne poškodila kauza Kyselicu, ktorý vo voľbách v roku 2020 kandidoval do NR SR za OĽaNO, ako príslušník Vojenského spravodajstva. Lukáš Kyselica podľa medializovaných informácii nastúpil k Vojenskému spravodajstvu 1. októbra 2019 po tom, čo odišiel z polície. Spravodajskú službu ale údajne opustil len deň predtým, čo si prevzal poslanecký dekrét! Keď sa toto podozrenie dostalo na verejnosť, Kyselica odstúpil z postu štátneho tajomníka ministerstva vnútra.  Vtedajší podpredseda parlamentu Šeliga hovoril: „Politik v kampani nemá byť zároveň »tajný agent«. Alebo chce byť politik, alebo agent. Takto čiernobiele to je.“ A dodal „…nesmieme rezignovať a opúšťať princípy v politike.“  Poslanec Valášek vtedy veľmi presne formuloval zásadné otázky: „Čo presne pán Kyselica pre Vojenské spravodajstvo počas kampane robil, po druhé, či bol v tom čase profesionálnym vojakom a po tretie, čo plánuje nové vedenie Vojenského spravodajstva robiť, aby sa podobné ohýbanie demokratického procesu neudialo v budúcnosti“.  Je smutné, že Šeliga aj Valášek  a nie len oni, na tieto princípy a otázky  veľmi rýchlo zabudli, odpovede sa nehľadali a samozrejme ani nenašli.

Z hľadiska medzinárodnej reputácie SIS muselo veľmi silne zarezonovať obvinenie a zadržanie vtedajšieho riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského. Určite nezostal bez povšimnutia ani teatrálny spôsob jeho zadržania, ktorý sa takto uskutočnil úplne zbytočne, len pre ukojenie skutočne tých najnižších pudov vtedajších politických elít a ich mediálnych prisluhovačov. Menovanie Pčolinského do funkcie bolo chybou, ale spôsob jeho zadržania bol z hľadiska medzinárodnej reputácie Slovenska možno ešte horším krokom a signálom do zahraničia.

Medzinárodnú reputáciu SIS  výrazne poškodilo aj obvinenie a už aj právoplatné odsúdenie námestníka riaditeľa SIS Borisa Beňu. Aj jeho menovanie do tejto funkcie bolo produktom Matovičovej vlády. Beňa bol pôvodne obvinený  z vydierania s hrozbou odňatia slobody až na doživotie. Keď sa stal kajúcnikom, došlo k zmene právnej kvalifikácie a k uzatvoreniu dohody o vine a treste. Beňa dostal trest odňatia slobody vo výmere troch rokov s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou na päť rokov a peňažný trest vo výške 14-tisíc eur. Beňa bol okrem iného odsúdený  za poskytnutie informácií z prostredia SIS neoprávneným osobám a vyžiadania úplatku. Partnerské spravodajské služby si celkom logicky museli položiť otázku, či Beňa obchodoval len s informáciami obchodného charakteru slovenských subjektov, alebo či náhodou nemohol predávať aj informácie iné.

Boris Beňa fungovanie manažmentu SIS charakterizoval takto: „…keď je politicky dosadený nominant, tak ten má absolútnu voľnosť vo všetkom, môže si vybrať ľudí, s ktorými spolupracuje, a tí sú mu následne absolútne zaviazaní, a potom si tam už aj vďaka tomu, ako funguje celá organizácia, môžete robiť, čo chcete.“

Je preto potrebné jednoznačne povedať, že kritika súčasnej opozície  Gašpara je oprávnená. Jeho vymenovanie za riaditeľa SIS, ale nie je žiadna výnimka. Je to len pokračovanie  dlhodobo zaužívaného systému politizácie spravodajstva. Je to rovnaké, ako  kreovanie vrcholového manažmentu SIS robili aj oni. Vtedy im nevadilo, že aj za ich vlády bola SIS premetom politického kupčenia a ich riaditeľ nemal o nič vyššie kvality od toho súčasného? Predstava, že zahraniční partneri v rámci spravodajskej komunity  neregistrovali aj tieto problémy a začali byť pozorní až po nástupe tejto vlády, je naivná.

Gašpar nie je výnimkou, ale naopak potvrdením nízkej úrovne našich politických a byrokratických elít. Je vyjadrením kontinuity úpadku krajiny a ani súčasná ponuka mocenskej zmeny nedáva žiaľ nádej na zlepšenie.

  * * * * *

Image: https://commons.wikimedia.org/