S bývalým šéfom českej vojenskej rozviedky generálom Andorom Šándorom som sa zoznámil, keď som bol predsedom Asociácie bývalých spravodajských dôstojníkov (ABSD). Chodieval do Bratislavy na naše  medzinárodné sympóziá, ktoré pravidelne každý rok poriadala ABSD v spolupráci s Fakultou práva Paneurópskej vysokej školy, kde som prednášal o spravodajských službách. Pamätám si na 3. medzinárodné sympózium na tému „Ľudský faktor v spravodajských službách,“ na ktorom gen. Šándor hovoril o svojich skúsenostiach s personálnym budovaním Vojenskej spravodajskej služby Českej republiky. Môj referát na tomto sympóziu bol venovaný faktorom lojality príslušníkov spravodajských služieb. Osobitne bola zaujímavá pasáž generálovho referátu, kde hovoril o tom, ako po 15. rokoch od Novembra 1989 robili v štruktúrach českej vojenskej spravodajskej komunity plošné personálne čistky, čo prekvapilo spojencov v NATO.

Práve v takomto kontexte ma zaujala správa, že koncom novembra pride na knižný trh – v Čechách i na Slovensku – v poradí už štvrtá kniha Andora Šándora „V rytmu generála špionů.“  Autor si vybral  pre svoju knihu provokatívne motto „Tanec medzi pravdou a nutnosťou mlčať.“ Generál nie je len skúsený spravodajský expert a bezpečnostný analytik, ale aj premýšľavý znalec spoločenských problémov a ich príčin. Ako prezentuje na faktoch, politika, migrácia, pandémia, vojna na Ukrajine, to všetko sa podpísalo na rozdelení spoločnosti a vykopaní hlbokých priekop medzi ľuďmi. Mizne priestor na diskusiu a počúvanie iných názorov. Namiesto toho sa nálepkuje. Veľa o tom vie aj „generál špiónov“. Pritom hovorí iba to, čo si myslí na základe bohatých skúseností, analýz a hlbokého poznania. Vďaka mysleniu vojaka dokáže zachovávať racionálne a logické postoje aj tam, kde ostatní hovoria podľa toho, komu práve nadržiavajú.

Bývalý šéf vojenských špiónov gen. Šándor poskytuje čitateľom otvorenú spoveď o cestách svojho osudu i názoroch; strieda kapitoly o najpálčivejších problémoch súčasného sveta i Českej republiky  s tými osobnými. O jeho živote od detstva, keď už chcel byť špiónom, cez pôsobenie v tajnej službe až po odchod z armády a súkromnú dráhu, ale aj o tom, ako hrá v rockovej kapele na bicie. Spomína na rôzne osobnosti, s ktorými sa stretol, aj svetodejné  udalosti, s ktorými sa musel v rôznych funkciách vysporiadať, napríklad 11. septembra. Analyzuje vojnu na Ukrajine, motiváciu Ruska, českú armádu, vojnu v Izraeli, migráciu, stav EÚ aj úroveň verejnej debaty v Česku. Šándor sa stretol s kritikou už pri vydaní prvej verzie svojich memoárov, ktorá vyšla v roku 2018 pod titulom „Čeká nás pohroma?“ Zaiste aj teraz sa nie všetci stotožnia  s jeho pohľadom na aktuálne problémy, ktoré ohrozujú náš svet. Pre mňa je sympatické, že „generál špiónov“ nie je vo svojom výklade komplikácií tejto doby otrokom ideológií a nebojí sa ísť so svojou „kožou na trh.“

https://www.martinus.sk/3679275-v-rytmu-generala-spionu/kniha