Riaditeľ CIA John Ratcliffe vo svojom prvom veľkom verejnom prejave oznámil sériu krokov, ktoré majú podľa neho zásadne zmeniť spôsob, akým americká špionážna agentúra využíva umelú inteligenciu, kvantové výpočty, kybernetické nástroje a ďalšie rýchlo sa rozvíjajúce technológie. Na summite Amazon Web Services vo Washingtone zdôraznil, že CIA si už nemôže dovoliť čakať na „bezrizikový prístup“, pretože taký podľa neho pri vznikajúcich technológiách neexistuje.

„Musíme konať rýchlo, musíme byť agresívni a musíme naplno využiť vynaliezavosť, ktorá odlišuje Ameriku,“ povedal Ratcliffe. Dodal, že agentúra bude podstupovať rozumné riziká, experimentovať a priebežne upravovať svoj postup. Podľa neho by CIA nemala robiť z dokonalosti nepriateľa dobrého riešenia, najmä v čase, keď nové technológie menia špionáž, vojenské operácie aj širšiu oblasť národnej bezpečnosti.

CIA dlhodobo používa vlastné špičkové špionážne zariadenia na podporu tajných dôstojníkov po celom svete. Ratcliffe uviedol, že technológie agentúry zohrali kľúčovú úlohu aj pri nedávnych operáciách vrátane januárového zajatia venezuelského prezidenta Nicolása Madura a záchrany amerického pilota zostreleného nad Iránom začiatkom apríla.

Napriek tomu má agentúra podľa súčasných aj bývalých predstaviteľov povesť inštitúcie, ktorá technológie vyvinuté mimo svojho sídla v Langley prijíma pomaly a opatrne. Ratcliffe priznal, že spolupráca CIA so súkromným sektorom nebola vždy jednoduchá, a to pre prísne bezpečnostné požiadavky aj pre nejednotnú komunikáciu s firmami.

Jednou z hlavných zmien je vytvorenie nového Úradu pre korporátne partnerstvá, ktorý má súkromným spoločnostiam poskytnúť jednotný prístupový bod na spoluprácu s agentúrou. CIA zároveň prepracovala svoj akvizičný rámec tak, aby dokázala zavádzať nové technológie výrazne rýchlejšie. Kým predtým trvalo prijatie novej podnikovej technológie približne 24 mesiacov a ďalších deväť mesiacov si vyžiadalo bezpečnostné posúdenie, nový proces má skrátiť tento čas približne na šesť mesiacov.

Ratcliffe uviedol, že vďaka novému prístupu už CIA dokončila takmer 400 akvizícií za posledných šesť mesiacov. Proces má zahŕňať centralizované preverovanie dodávateľov, zjednodušené autorizačné postupy a väčšie delegovanie rozhodnutí na ľudí, ktorí sú najbližšie ku konkrétnym problémom.

Ďalšou významnou zmenou je reorganizácia Riaditeľstva digitálnych inovácií, ktoré bolo transformované na Riaditeľstvo misijných systémov. Podľa Ratcliffa sa tento útvar nebude zameriavať na ofenzívne kybernetické operácie ani na spravodajstvo z otvorených zdrojov, ale na základné funkcie, ako sú kybernetická bezpečnosť, pokročilé dátové služby a infraštruktúra. Cieľom je posilniť technologické základy celej agentúry.

CIA zároveň spúšťa rozsiahly „dátový šprint“, ktorý má zlepšiť vyhľadávanie, prepájanie a využívanie dát naprieč misiami. Agentúra chce štandardizovať údaje, lepšie integrovať svoje zdroje a školiť dôstojníkov v používaní nových nástrojov. Ratcliffe naznačil, že budúci dôstojníci CIA budú musieť byť rovnako pohodlní pri práci s kódom ako pri práci s ľudskými zdrojmi.

Umelá inteligencia má podľa Ratcliffa osobitné postavenie, pretože každé algoritmické rozhodnutie môže mať dôsledky pre strategickú výhodu Spojených štátov aj pre bezpečnosť občanov. Schopnosti najpokročilejších modelov označil za natoľko významné, že ich prirovnal k „digitálnym jadrovým zbraniam“. Zároveň však zdôraznil, že kvalitné spravodajské informácie si vždy vyžadujú ľudský úsudok a konečné rozhodnutia by mali zostať v rukách ľudí.

Ratcliffeho prejav nadväzuje na jeho skoršie sľuby, že zníži averziu CIA voči riziku a pripraví agentúru na rastúce hrozby zo strany zahraničných konkurentov, najmä Číny. Podľa neho budú budúce úspechy CIA čoraz viac závisieť od schopnosti využívať technológie rýchlejšie a efektívnejšie než protivníci.

„Ak to všetko znie ako prekreslené čiary na organizačnej schéme, sľubujem vám, že to tak nie je,“ povedal Ratcliffe. „Toto je zásadná zmena celého prístupu CIA k technológiám.“