„Neviem, či je to najlepší rok v histórii CIA, ale je to najlepší rok, aký si pamätám“ – poznamenal začiatkom tohto roka 32-ročný veterán agentúry. Tak to aspoň opísal riaditeľ agentúry John Ratcliffe pred Kongresom počas vypočutia 18. marca. Trval na tom, že morálka v CIA bola vysoká. Ľudské zdroje, ktoré sú pre agentúru hlavnou obživou, sa zvýšil o 25 %, rovnako ako celkový objem zhromažďovaných zahraničných spravodajských informácií. Zhromažďovanie informácií o Číne sa zdvojnásobilo, podotkol. „Je to pracovná sila, ktorá vie, že odvádza skvelú prácu.“ Ostatní to však vidia inak. Britský časopis The Economist hovoril s celou radou súčasných aj bývalých spravodajských dôstojníkov. Opisovali spravodajskú komunitu – súhrnný termín pre 18 amerických spravodajských agentúr a orgánov – ako zmietanú čistkami motivovanými pomstou, chaotickým vedením a politizáciou. „Morálka je na bode mrazu“, tvrdí jeden zdroj.
Existuje niekoľko dôvodov pre túto napätú atmosféru. Najjednoduchším z nich je, že špióni majú svojim šéfom hovoriť pravdu. Za vlády prezidenta Trumpa to však nie je vždy vítané. Jedným z príkladov bol 18. marec, keď Tulsi Gabbardová – riaditeľka národnej spravodajskej služby – predložila Kongresu výročnú správu svojej inštitúcie o hrozbách, ktorým čelí Amerika. Vo svojich písomných poznámkach uviedla, že americký útok na Irán v minulom roku „zlikvidoval“ jeho program obohacovania uránu a že Irán nevyvinul „žiadne úsilie“ na jeho obnovu. Tieto tvrdenia spochybňujú Trumpovo odôvodnenie vojny proti Iránu – že krajina bola dva týždne od výroby bomby. Gabbardová tieto riadky vo svojej ústnej výpovedi vynechala. Deň predtým Joe Kent – lojalista hnutia MAGA, ktorý viedol Národné protiteroristické centrum, ktoré je súčasťou úradu pani Gabbardovej – rezignoval na protest proti vojne s tvrdením, že neexistujú žiadne spravodajské informácie, ktoré by podporovali názor, že Irán predstavuje, ako tvrdil Trump, „bezprostrednú jadrovú hrozbu.“ Keď bola v tejto veci tlačená do kúta, Gabbardová – sama dlhoročná odporkyňa vojny s Iránom – poprela akúkoľvek zodpovednosť za takéto záležitosti. „Jediná osoba, ktorá môže určiť, čo je a čo nie je bezprostrednou hrozbou,“ odpovedala, „je prezident.“ To by bolo prekvapením pre tisíce amerických spravodajských dôstojníkov. CIA bola založená v roku 1947 s výslovným cieľom zabrániť strategickým prekvapeniam, ako bol japonský útok na Pearl Harbor šesť rokov predtým.
Druhým problémom je Trumpova agenda pomsty. Vláda prepustila veľký počet dôstojníkov spravodajských služieb prakticky len preto, že sa v minulosti podieľali na vyšetrovaniach týkajúcich sa samotného Trumpa, napríklad v súvislosti s ruským zasahovaním do volieb. Minulý rok prepustila jedného z najvyšších predstaviteľov CIA zodpovedného za Rusko, ako aj hlavného vedeckého pracovníka pre údaje v Národnej bezpečnostnej agentúre (NSA), ktorá sa zaoberá signálnym spravodajstvom. V rámci CIA mnohí vysokopostavení úradníci odišli do dôchodku skôr, ako sa očakávalo, a ich podriadení odchádzali v nezvyčajne vysokom počte. Podľa informácií časopisu The Economist nedávno odišli dvaja úradníci z amerického misijného centra agentúry – zástupca riaditeľa a zástupca zástupcu riaditeľa – krátko po tom, čo Trump nariadil útoky na lode podozrivé z pašovania drog v Karibiku a Tichom oceáne. CIA sa podieľala na tejto kampani, ktorá bola všeobecne považovaná za nezákonnú. „Akékoľvek narážky, že títo úradníci odišli do dôchodku kvôli nesúhlasu s politikou vlády, sú úplne nepravdivé,“ uviedol jeden z úradníkov.
Tretím problémom je, že spravodajské informácie sú jednoducho menej dôležité, než boli v minulosti. Na otázku, či prezident Trump dostával denné spravodajské brífingy – ako to robila väčšina prezidentov John Ratcliffe odpovedal vyhýbavo a namiesto toho uviedol, že Trumpa informoval o spravodajských záležitostiach v priemere 10 až 15-krát týždenne. Mnohí analytici v CIA sú však frustrovaní nielen rizikom, že ich práca bude skreslená, ale aj nedostatkom dopytu po nej – uviedla informovaná osoba oboznámená s touto problematikou. Verejný dôraz riaditeľa agentúry Ratcliffea na zhromažďovanie spravodajských informácií ako hlavnú činnosť CIA, namiesto objektívnej analýzy toho, čo sa zhromažďuje – čo je údajne rovnako dôležitá úloha – niektorí analytici vnímajú ako ignoranciu.
To však neznamená, že operatívni dôstojníci – špióni v teréne, ktorí verbujú agentov a plnia ďalšie úlohy – sú spokojní. Mnohí z nich sú možno nadšení, že ich vysielajú do Caracasu a Teheránu. „Tento rok je CIA na najlepšej ceste k tomu, aby najala a nasadila viac dôstojníkov ako kedykoľvek za posledné štvrťstoročie,“ podotkol Ratcliffe. Dôstojníci však naďalej pociťujú nevôľu voči reformám, ktoré zaviedol John Brennan, ktorý viedol CIA v rokoch 2013 až 2017 za vlády Baracka Obamu. Reorganizoval agentúru vytvorením 11 nových „misijných centier,“ v ktorých boli operační dôstojníci zmiešaní s analytikmi. Mnohí vyššie postavení dôstojníci boli vytlačení. Tieto zmeny dramaticky obmedzili právomoc riaditeľstva operácií, ktoré dlho malo v agentúre postavenie najvyššej autority. Vytvorili tiež službu s väčším dôrazom na hierarchiu – takú, ktorá sa ukázala ako poddajnejšia pre prezidenta Trumpa. Niekoľko riaditeľov CIA sľúbilo, že tieto kroky zvrátia; všetci zlyhali. „Čo počujete znova a znova,“ hovorí jeden veterán, „je, že toto nie je miesto, na ktoré som sa prihlásil.“
0 komentárov