Kanadská agentúra The Canadian Press zverejnila článok novinára Jima Bronskilla, ktorý predstavuje štúdiu bývalých spravodajských predstaviteľov Alana Barnesa a Geoffa St. Johna, venovanú problematike vytvorenia zahraničnej spravodajskej služby podobnej CIA či MI6.  

Barnes pôsobil viac než 25 rokov ako analytik a vedúci pracovník kanadského spravodajstva. St. John je bývalým príslušníkom vojenského spravodajstva. Ich štúdia má vyjsť tento mesiac na stránke Policy Insights Forum. Štúdia je súčasřou diskusie prebiehajúcej počas prípravy novej národnej bezpečnostnej stratégie a parlamentný výbor pre spravodajské otázky posudzuje schopnosti Kanady získavať spravodajské informácie zo zahraničia.

Autori upozorňujú, že rozhodovanie nesmie vychádzať z filmových predstáv o špionáži. Základnou otázkou je, aké životne dôležité informácie Kanada potrebuje a môže získať iba tajným agentúrnym zberom. Upozorňujú, že „Kanada už má oči a uši, ktoré sledujú na svet.“ Kanadská kybernetická agentúra Communications Security Establishment (CSE) získava spravodajské informácie zo zahraničia elektronickými prostriedkami. Ministerstvo zahraničných vecí Global Affairs Canada prispieva diplomatickými správami a ozbrojené sily získavajú informácie týkajúce sa obrany. Kanadská bezpečnostná spravodajská služba (CSIS) môže v Kanade aj v zahraničí získavať informácie o bezpečnostných hrozbách, ako sú terorizmus a špionáž. Informácie o činnosti, schopnostiach a zámeroch zahraničných osôb, organizácií a štátov však v rámci svojho mandátu pre zahraničné spravodajstvo môže získavať iba na území Kanady.

Základnou otázkou preto je, aký účel by mala nová kanadská spravodajská služba, ktorá by v podstate pokrývala úzke priority a nenahradila informácie od spojencov. „Žiadna spravodajská služba, ktorú si Kanada môže dovoliť, by nikdy nedokázala vyprodukovať dostatok správ, ktoré by nahradili záplavu surových informácií, ktoré Kanada dostáva od spojencov.“, uvádzajú autori štúdie. Prípadné odhalenie operácií by prinieslo diplomatické, politické či hospodárske následky. Zahraničným agentom by hrozilo väzenie, mučenie alebo poprava.

Autori tvrdia, že správne pochopenie špionáže je veľmi ťažké. „Môže uspieť len s veľkou politickou odhodlanosťou, správnymi strategickými cieľmi, ochotou a schopnosťou konať na základe spravodajských informácií, tvrdou taktikou a veľmi starostlivo vybranými, mimoriadne dobre vycvičenými špionážnymi dôstojníkmi.“ Barnes preto zdôrazňuje, že posilnenie zanedbaných analytických kapacít môže priniesť väčší úžitok než ďalší nákladný zber tajných informácií. Kanade by pomohlo vytvárať si nezávislý obraz medzinárodného diania. St. John pripomína, že neefektívna služba by bola drahou inštitúciou aj reputačným problémom.

Zdroj: Canada must weigh creation of new spy service with ‚eyes wide open,‘ study warns

 * * * * *

Image: https://pixabay.com/sk/illustrations/flag-kanada-geografick%C3%A1-mapa-1179160/, by janeb13