Prof. Róbert Dover je dekanom univerzity v Hulle, ktoré sa nachádza približne v polovici cesty medzi Londýnom a Edinburghom. Špecializuje sa na spravodajské služby a bezpečnosť a pracoval v oblasti politiky, medzinárodných vzťahov a obchodu. Medzi jeho výskumné záujmy patrí obrana a bezpečnosť, spravodajské služby, technologické zmeny, dezinformácie, konšpiračné teórie a hybridné konflikty. Jeho článok na akademickom internetovom portáli The Conversation je aktuálnym príspevkom do polemiky okolo mediálne prezentovaných informácií o rozsahu poškodenia, resp. zničenia iránskych jadrových zariadení pri útoku amerických bombardov a rakiet s plochou dráhou letu Tomahawk.
Prebiehajúca debata o tom, či boli iránske jadrové zariadenia „zničené“ – ako tvrdia americký prezident a jeho tím – alebo len „poškodené,“ ako naznačujú mnohé spravodajské informácie, by nás mala prinútiť zamyslieť sa nad povahou a účelom spravodajských služieb. Ako slávne povedal bývalý americký minister obrany Donald Rumsfeld: „Keby to bola skutočnosť, nenazývali by to spravodajské informácie.“ O osude iránskych jadrových zariadení rozhodne zhromažďovanie a vyhodnocovanie ťažko dostupných surových spravodajských informácií. Tieto budú zahŕňať obrazový, technický, komunikačný a spravodajský materiál z ľudských zdrojov, ako aj mnohé tajné techniky. Utajované závery týchto snáh sa pravdepodobne nedostanú na verejnosť, pokiaľ nebude prebiehať vyšetrovanie Kongresu alebo Senátu, ako tomu bolo po 11. septembri.
Prečo je to dôležité?
Od 11. septembra a invázie do Iraku v roku 2003 sa verejnosť veľmi zaujíma o hodnotenie spravodajských informácií. Spravodajské informácie sa často dostanú na verejnosť až vtedy, keď sa niečo pokazí – buď sa niečo prehliadne, alebo verejnosť je zavádzaná. Vyšetrovanie udalostí z 11. septembra kritizovalo spravodajské služby za to, že nedokázali spojiť jednotlivé spravodajské informácie do celkového obrazu a odhaliť sprisahanie a útok. Vyšetrovanie prístupu k vojne v Iraku v roku 2003 naznačilo, že spravodajské služby dovolili, aby ich hodnotenia boli ovplyvnené politickými potrebami, alebo dostatočne neupozornili na to, čo nevedeli. Úspešné spravodajské operácie takmer vždy znamenajú, že sa podarilo zabrániť niečomu, čo by poškodilo krajinu alebo verejnosť. Ak by agentúry tieto úspechy hlasno oslavovali, mohli by prezradiť niečo o svojich technikách a dosahu, čo by mohlo byť užitočné pre našich nepriateľov. Naše chápanie spravodajských služieb je preto ovplyvnené populárnou kultúrou alebo vyšetrovaním zlyhaní spravodajských služieb. Z týchto dvoch zdrojov sú spravodajské služby zároveň vševidiace a hlboko nedokonalé. Pridajme k tomu naratívy o „hlbokom štáte“ – skratka, ktorá obviňuje nemenovaných a verejne nezodpovedných vládnych úradníkov z marenia vôle ľudu – a nie je prekvapujúce, že verejnosť a politici sú niekedy zmätení, pokiaľ ide o bezpečnostné spravodajské služby a zverejnené hodnotenia.
V prípade iránskych jadrových zariadení sa význam spravodajských informácií sústreďuje na politiku, diplomaciu a bezpečnosť. Donald Trump by samozrejme uprednostnil oficiálny naratív, že jeho rozhodnutia a rozkazy iránsky jadrový program posunuli o roky späť. Preto hovorí o zničení zariadení. A preto jeho riaditeľka národnej spravodajskej služby Tulsi Gabbardová potvrdila, že jej hodnotenie založené na spravodajských informáciách s tým súhlasí. Napriek tomu sa rozhodla nevypovedať pred Senátom.Pokiaľ ide o diplomaciu, rozhodnutie spravodajských dôstojníkov môže mať dva dôsledky. Môže buď oslabiť vyjednávaciu pozíciu Iránu, ktorý nebude mať jadrový program zaručujúci mu maximálnu bezpečnosť. Alebo by mohol Teheránu umožniť prezentovať krajinu ako vznikajúcu jadrovú veľmoc s dodatočnou silou, ktorú to so sebou prináša. Tento úsudok bude mať vplyv na potrebu Izraela preventívne zadržať Irán. A z hľadiska bezpečnosti bude utajený úsudok tiež pomáhať formovať ďalšie kroky amerického prezidenta, jeho diplomatov a ozbrojených síl.
Hodnotenie poskytnuté verejnosti sa môže líšiť od hodnotenia vnútri administratívy. Hoci je to pre nás mimo vládnych kruhov nepríjemné, pre vládu je to často úplne rozumné rozhodnutie. Bezpečnostná diplomacia sa najlepšie vykonáva za zatvorenými dverami. Alebo aspoň tak to bývalo. Teraz sa zdá, že Trump svojimi príspevkami na sociálnej sieti TruthSocial a svojím priamym a autentickým jazykom na tlačových konferenciách pretvára umenie štátnictva na verejnosti. Veľký rozdiel medzi tajnými spravodajskými informáciami a verejne prezentovaným postojom môže mať pre vládu vážne dôsledky. Dobrým príkladom sú Pentagon Papers z roku 1971. Tieto dokumenty boli pripravené pre vládu o priebehu vojny vo Vietname a unikli do tlače. Úniky poukázali na nepresnosti vo vládnych správach pre americkú verejnosť o priebehu vojny. Následkom bolo viacero oficiálnych vyšetrovaní, ktoré vrhli negatívne svetlo na spravodajské služby. Viedli tiež k posilneniu slobody médií.
Podobne vojna v Iraku v roku 2003 poškodila dôveryhodnosť amerických spravodajských služieb. Ukázalo sa, že jednoznačné vyhlásenia o tom, že Irak vlastní zbrane hromadného ničenia, boli prehnané a nedostatočne podložené. Strata dôvery, obmedzenia výkonnej moci pri využívaní spravodajských informácií a straty na životoch a majetku, ktoré USA utrpeli v irackom konflikte, sú v americkej politike cítiť dodnes. Napokon, Snowdenove odhalenia z roku 2013 poukázali na nesúlad medzi tým, čo sa vedelo o zasahovaní spravodajských služieb do súkromných komunikačných údajov, vrátane prehliadania internetových stránok, a tým, čo sa dialo v Národnej bezpečnostnej agentúre prostredníctvom programov ako Prism. Snowdenove odhalenia mali vplyv na postavenie Ameriky voči jej spojencom a viedli k prijatiu zákona USA Freedom Act v roku 2015. Ten zaviedol určité obmedzenia na údaje, ktoré americké spravodajské služby môžu zbierať o amerických občanoch, a tiež objasnil používanie odpočúvania a sledovania teroristov typu „osamelý vlk.“
Aféra Snowden tiež podnietila rastúcu diskusiu o nezodpovednej činnosti „hlbokého štátu,“ ktorá do popredia vyniesla online fenomény, ako je konspiračná stránka QAnon. Posilnila tiež niektoré populistické politické sily, ktoré poukazujú na masové sledovanie a skryté aktivity vlády a živia sa verejnou nedôverou voči nim. Poučenie pre súčasnú diskusiu je jasné. Prvé je, že využívanie spravodajských hodnotení na odôvodnenie vojenských akcií predstavuje pre vlády trvalé riziko, vzhľadom na sklon verejných činiteľov k úniku informácií. Z toho prirodzene vyplýva, že ak sa zverejnené spravodajské informácie ukážu ako nesprávne, neúmyselným dôsledkom pre vlády je strata dôvery a menej slobody pri využívaní spravodajských informácií na ochranu národného štátu.
0 komentárov