Francúzska webová stránka Enderi zhodnotila postavenie ruských spravodajských služieb po štyroch rokoch od invázie v Ukrajine. Enderi.fr je francúzsky digitálny projekt, ktorý sa profiluje ako nezávislé médium a analytická platforma so zameraním na geopolitiku, bezpečnosť, medzinárodné vzťahy a obranu.

Súčasný stav ruskej bezpečnostnej architektúry v roku 2026 odhaľuje fascinujúci paradox: napriek tomu, že úvodná fáza invázie na Ukrajinu pred štyrmi rokmi odhalila fatálne zlyhania spravodajských služieb, ich štruktúra a vedenie zostali takmer nedotknuté. Zatiaľ čo história (najmä tá stalinská) pozná pri vojenských neúspechoch drastické čistky a zakladanie úplne nových organizácií, Vladimír Putin stavil na inštitucionálnu kontinuitu. Tváre ako Alexander Bortnikov (FSB), Igor Kosťukov (GRU) či Sergej Naryškin (SVR) zostávajú vo svojich funkciách, čím režim vysiela jasný signál – politická lojalita a súdržnosť systému sú dôležitejšie než trestanie operačných chýb.

Táto organizačná stabilita však neznamená stagnáciu. Naopak, sme svedkami funkčnej radikalizácie. Služby si za svoju lojalitu počas kritických momentov, akým bola napríklad vzbura Jevgenija Prigožina v roku 2023, kúpili prakticky neobmedzený manévrovací priestor. Vnútorná represia v Rusku nadobudla v roku 2026 rozmery, ktoré pripomínajú stalinské metódy, hoci sú adaptované na digitálnu dobu. Pojem „vlastizrada“ prešiel sémantickou expanziou – kým pred vojnou išlo o jednotky prípadov, dnes sú to stovky odsúdených ročne. Odsúdenie Vladimíra Kara-Murzu na štvrťstoročie väzenia sa stalo mementom premeny politickej opozície na existenčnú hrozbu pre štát.

Radikalizácia ruského bezpečnostného aparátu však nekončí na hraniciach federácie. Piate oddelenie FSB, ktoré kedysi fatálne zlyhalo v odhade ukrajinského odporu, dnes zintenzívnilo dohľad nad ruskou diaspórou v Európe. Cieľom je infiltrácia, zastrašovanie a zber informácií medzi tými, ktorí krajinu opustili po februári 2022. Vojenské spravodajstvo GRU zasa využilo vojnu ako katalyzátor na posilnenie svojich hybridných kapacít – od kybernetických útokov až po sabotážne akcie v krajinách NATO, čím sa stalo ústredným aktérom nepriamej konfrontácie so Západom. SVR (zahraničná rozviedka) medzitým šikovne zaplnila vákuum v Afrike po rozpade Wagnerovej skupiny, kde kombinuje ekonomické záujmy s politickým vplyvom.

V pozadí tohto vývoja stojí traumatizované vnímanie ruských dejín 20. storočia. Kremeľská elita vníma pád cárskeho Ruska (1917) aj rozpad ZSSR (1991) ako dôsledky vnútornej subverzie podporovanej Západom. V ich očiach by akékoľvek oslabenie alebo reforma tajných služieb v čase vojny znamenali pozvánku pre chaos a dezintegráciu štátu. Táto „racionalita najhoršieho“ dovoľuje systému prežiť aj vlastné zlyhania. Hoci sa štruktúry volajú rovnako a vedú ich tie isté tváre, ich vzťah k spoločnosti a vonkajšiemu svetu stvrdol na úroveň, ktorá definitívne uzatvára Rusko v stave permanentnej systémovej konfrontácie. Nejde o návrat k stalinizmu v jeho čistej podobe, ale o jeho selektívnu a technologicky vyspelejšiu adaptáciu pre potreby dlhotrvajúceho konfliktu.

https://enderi.fr/malgre-leur-echec-initial-les-services-de-renseignement-russes-sont-consolides/