Americký časopis Foreign Policy už v decembri 2024 zaradil medzi najočakávanejšie knihy v roku 2025 knihu Tima Weinera – „Misia: CIA v 21. storočí,“ ktorá sa v týchto dňoch dostáva na knižný trh. Zatiaľ vychádza iba v angličtine vo vydavateľstve Mariner Books, ale nie je vylúčené, že vzhľadom na jej autora a obsah sa dočkáme je prekladu do češtiny, ako tomu bolo v roku 2010, keď kniha Tima Weinera „Legacy of Ashes: The History of the CIA“ vyšla v českom vydavateľstve Argo pod názvom „Dějiny CIA – V zajatí  vlastních iluzi.“ Weiner ako reportér zaujal verejnosť už v roku 1988, keď ziskal prestížnu novinársku Pulitzerovu cenu. V rokoch 1993 až 2009 písal pre dennThe New York Times ako zahraničný korešpondent v Mexiku , Afganistane , Pakistane a Sudáne a ako korešpondent pre národnú bezpečnosť vo Washingtone. Za spomínanú knihu o šesťdesiatročných dejinách CIA mu udelili Národnú knižnú cenu v kategórii literatúra faktu. Jeho najnovšiu knihu „Misia: CIA v 21. storočí“ recnzoval na internetovom portáli SpyTalk emeritný profesor medzinárodných vzťahov na Fakulte verejných a medzinárodných vzťahov na Univerzite v Georgii Loch K. Johnson, ktorý ju označil za vynikajúca kniha, pretože jdôležitejšie spravodajské aktivity CIA tohto storočia sú v nej preskúmané spravodlivo a živou prózou.

V knihe „Misia : CIA v 21. storočí“ Tim Weiner opisuje drastickú transformáciu CIA v prvej štvrtine 21. storočia – od 11. septembra cez takzvanú vojnu proti terorizmu až po prebiehajúce špionážne vojny Spojených štátov s Ruskom a Čínou. Publikácia obsahuje exkluzívne rozhovory so šiestimi bývalými riaditeľmi CIA, najvyšším riaditeľom tajných operácií, trinástimi náčelníkmi staníc a desiatkami špičkových operačných dôstojníkov, ktorí desaťročia slúžili v utajení a nikdy predtým nehovorili s novinárom. Zachytáva stav na prelome storoč, keď sa CIA nachádzala v kríze. Koniec studenej vojny pripravil agentúru o jej poslanie. Viac ako tridsať zámorských staníc a základní bolo zatvorených a množstvo zostávajúcich bolo výrazne obmedzených. V mnohých krajinách, kde sa sledovanie kedysi považovalo za kľúčové, zostali odhalené. Nezhromažďovali sa dôležité spravodajské informácie. Na úsvite informačného veku pracovali dôstojníci a analytici CIA so zastaranou technológiou a snažili sa rozlíšiť jasné signály dôležitých faktov od kakofónie šumu v pozadí.

Pokiaľ ide o 11. september, Ústredná spravodajská služba nebola schopná preniknúť do vnútorných svätýň al-Káidy s aktérmi, ktorí by mohli včas varovať pred jej blížiacim sa útokom. Napriek tomu – ako uvádza vo svojej recenzií Prof. Loch K. Johnson – už v roku 1995  narazil na prísne tajný dokument (neskôr odtajnený), ktorý varoval tvorcov politík, že „letecký terorizmus“ by mohol byť namierený proti Spojeným štátom. Ako varovala spravodajská správa, teroristi by mohli uniesť lietadlo v Amerike a naraziť s ním do mrakodrapu. CIA tento dokument rozposlala vysokým predstaviteľom krajiny počas administratív Clintona aj Busha II. Tí zase neurobili prakticky nič pre zlepšenie bezpečnosti letísk alebo posilnenie dverí kokpitu proti vniknutiu počas letu. Weiner mohol do svojej kritiky zahrnúť odkaz na toto predvídavé varovanie z roku 1995, ktoré je zverejnené v odbornej literatúre o spravodajských službách. Čo sa týka zbraní hromadného ničenia Iraku, Weiner odôvodnené kritizuje riaditeľa CIA George a Teneta za to, že túto hypotézu dôkladnejšie nepreskúmal. Namiesto toho šéf CIA podľahol politickým ašpiráciám Bieleho domu za Georga W. Busha, ovplyvnené á to a neokonzervatívcami, ktorí sa snažili zničiť Irak v mene izraelských vodcov, ktorí sa obávali raketových útokov Sadama Husajna. Neokonzervatívci tiež dúfali – dinkichotsky – vo vybudovanie predností v Iraku pre šírenie demokracie na celom Blízkom východe.

Weiner kritický hodnoti nadmerné spoliehanie sa CIA na informácie irackého prebehlíka s krycím menom „Curveball,“ ktorého správa o údajných zbraniach hromadného ničenia sa ukázala ako nespoľahlivá. Prevzali ich od nemeckej spravodajskej služby BND, ako to podrobne popísal vo svojej knihe korešpondent denníka Los Angeles Times. Podľa tvrdenia Prof. Johnsonaniekoľko amerických spravodajských agentúr – okrem CIA – vrátane letectva, ministerstva energetiky a ministerstva zahraničných vecí malo vážne pochybnosti o prítomnosti zbraní hromadného ničenia v Iraku, ale Tenet ch výhrady nikdy prezidentovi Bushovi presvedčivo neprezentoval.  Niektorí skúsení analytici v CIA mali tiež pochybnosti, ale ich názory boli tiež ignorované. Bush a neokonzervatívci by tieto varovania mohli aj tak ignorovať, ale Tenet mal ako riaditeľ CIA povinnosť trvať na tom, aby si Biely dom vypočul tieto výhrady a dôkazy, ktoré sa za nimi skrývajú, skôr ako začne nákladnú vojnu.

Za osobithe podnetnú a zaujímavú časti Weinerovej knihy možno označiť tú, kde skúma spravodajskú podporu, ktorú poskytovala CIA a jej partnerské agentúry odporu Ukrajincov proti ruskej invázii do ich krajiny od roku 2022. Bez pomoci zo strany Spojených štátov (a ďalších spravodajských agentúr NATO) by ruské jednotky pravdepodobne boli teraz už v Kyjeve.  Znalec americkej spravodajskej komunity – a za takého možno Tika Weinera považovať – kriticky vníma prezidenta Donalda Trumpa, ktorý si možno myslí, že dôstojníci CIA sú „zloduchmi“ z hnutia Deep State. V niektorých zo svojich najdojímavejších pasáží sa Weiner stavia k Trumpovi s pocitom znepokojenia, ktorý cítia mnohí. „Medzi najväčšie výzvy CIA v nasledujúcich dňoch,“ píše, „bude patriť muž v Bielom dome, autoritársky vodca, ktorý predstavuje najzretelnejšie nebezpečenstvo pre národnú bezpečnosť Spojených štátov od začiatku tohto storočia.“ Ďalej podotkol, že „nesvojprávny generálny riaditeľ by mohol prikázať CIA, aby slúžila ako jeho tajná polícia.“

Originálny názov: The Mission: The CIA in the 21st Century

Vydavateľ: Mariner Books, 2025

ISBN: 9780063270183

https://www.spytalk.co/p/mission-madness?r=6mo7i&utm_medium=ios&triedRedirect=true