Britský denník Guardian prináša rozsiahly materiál o údajnom využívaní špionážneho softvéru Pegasus Marokom. Bývalý príslušník marockej spravodajskej služby poskytol detailné svedectvo o rozsiahlej a systematickej operácii sledovania, ktorú malo Maroko od roku 2017 vykonávať pomocou izraelského špionážneho softvéru Pegasus. Podľa jeho výpovede boli cieľmi domáci novinári, obhajcovia ľudských práv a aktivisti zo Západnej Sahary, ale aj zahraniční politici, diplomati a bezpečnostné zložky vrátane francúzskych a španielskych predstaviteľov.
Svedectvo oznamovateľa vystupujúceho pod pseudonymom Safir spolu s uniknutými dokumentmi, e-mailami, databázami a technickými analýzami Amnesty International tvorí základ rozsiahleho medzinárodného vyšetrovania koordinovaného organizáciou Forbidden Stories. Konzorcium 14 médií vrátane denníkov Guardian, Le Monde a Die Zeit uvádza, že Pegasus bol v Maroku demonštrovaný už v roku 2017 v Rabate. Spoločnosť NSO Group tam mala predviesť jeho schopnosti vrátane diaľkovej infekcie telefónov, aktivácie kamery a mikrofónu či prístupu k správam a dátam.
Podľa zdrojov bol softvér pre Maroko sprostredkovaný cez Spojené arabské emiráty, ktoré mali Pegasus nakupovať a distribuovať spriateleným službám. Marocká DGST (Direction Générale de la Surveillance du Territoire) ho následne mala používať iba na vysoko hodnotné ciele, keďže išlo o drahý nástroj určený na operácie, pri ktorých už nestačili lacnejšie metódy sledovania. Vyšetrovanie ukazuje, že Maroko postupne rozšírilo cielenie aj za hranice krajiny. Medzi obeťami mali byť napríklad významná aktivistka Aminatou Haidarová, novinár Ignacio Cembrero či viac ako 200 španielskych telefónnych čísel. V roku 2021 boli infikované aj telefóny španielskeho premiéra Pedra Sáncheza a ministerky obrany Margarity Roblesovej, a to v období diplomatického napätia medzi Madridom a Rabatom. Materiály naznačujú, že Maroko sledovalo aj španielsku Guardia Civil vrátane dôstojníkov cestujúcich do krajiny v rámci protiteroristickej spolupráce. Napriek tomu španielske ministerstvo vnútra v roku 2023 udelilo šéfovi DGST najvyššie vyznamenanie Guardia Civil, čo vyvolalo kritiku priamo v zbore.
Ďalšie dôkazy o marockom používaní Pegasu sa objavili aj v súdnych sporoch v USA, kde spoločnosť Meta žalovala NSO Group. Uniknuté interné materiály NSO podľa vyšetrovania potvrdili, že Maroko vystupovalo pod kódovým označením Morgan. Po roku 2021 však vyšetrovatelia nenašli dôkazy o pokračujúcom používaní Pegasu v krajine. Marocká vláda naďalej všetky obvinenia odmieta a tvrdí, že neexistujú dôkazy o jej prepojení na Pegasus. Vyšetrovanie však opisuje konzistentný vzorec operácií, ktorý spája marocké bezpečnostné služby s jedným z najrozsiahlejších prípadov štátnej kybernetickej špionáže poslednej dekády.
France 24 uvádza, že Francúzsko v roku 2019 krátko zvažovalo nákup kontroverzného izraelského špionážneho softvéru Pegasus, a to práve v období, keď Maroko podľa mediálnych vyšetrovaní používalo tento nástroj na sledovanie francúzskych politických predstaviteľov. Vyšetrovanie konzorcia Forbidden Stories už v roku 2021 ukázalo, že marocké služby nasadili Pegasus proti viacerým významným osobnostiam vrátane prezidenta Emmanuela Macrona. Nové zistenia tvrdia, že na telefónoch francúzskych ministrov vrátane súčasného premiéra Sébastiena Lecornua sa našli stopy aktivít súvisiacich s marockým sledovaním domácich politických oponentov. Podľa francúzskej zahraničnej rozviedky malo Maroko používať produkty NSO Group už od roku 2017.
Zástupcovia NSO sa v roku 2019 viackrát stretli s francúzskymi spravodajskými službami a ponúkali softvér za 60 až 80 miliónov eur. Prezident Macron však koncom roka 2020 nákup odmietol, aby sa Francúzsko neviazalo na zahraničné technológie v oblasti strategického dohľadu. Maroko všetky obvinenia zo špionáže dôrazne popiera a žiada dôkazy. Správa prichádza v čase, keď premiér Lecornu navštívil Rabat s cieľom posilniť vzájomnú dôveru a riešiť spoločné bezpečnostné výzvy; francúzska strana sa k novým zisteniam bezprostredne nevyjadrila.
Pegasus umožňuje tajné preniknutie do smartfónu, čítanie správ, sledovanie polohy či aktiváciu kamery a mikrofónu, čím sa zariadenie mení na nástroj komplexného sledovania. Amnesty International už v roku 2021 varovala, že tento softvér využívali viaceré vlády a jeho nasadenie predstavuje vážne riziko pre ľudské práva, najmä vo vzťahu k novinárom, právnikom a aktivistom.
Zdroje:
0 komentárov