Britský portál Declassified UK sa na základe odtajnených spisov z britského Národného archívu venuje tajným operáciam „čiernej propagandy“, ktoré britská vláda realizovala počas studenej vojny prostredníctvom Informačného výskumného oddelenia (Information Research Department – IRD) a jeho vysoko utajenej podjednotky Špeciálnej redakčnej jednotky (Special Editorial Unit – SEU). Dokumenty ukazujú, že Londýn systematicky využíval fiktívne organizácie, falšované dokumenty, kontrolované mediálne kanály a sieť spolupracujúcich novinárov, aby ovplyvňoval politické dianie, diskreditoval protivníkov a chránil britské geopolitické záujmy.
SEU sa špecializovala na realizáciu tajnej štátnej politiky, vrátane vytvárania falošných organizácií a šírenia podvrhnutých materiálov. Jednotka zároveň tajne riadila viacero medzinárodných spravodajských agentúr, ktoré sa navonok tvárili ako nezávislé médiá, no v skutočnosti distribuovali britský propagandistický obsah do Ázie, Afriky, Európy a Blízkeho východu. Medzi najvýznamnejšie patrili Near and Far East News (NAFEN), Guardian of Liberty či Lion Features, ktoré kombinovali politické texty s „nevinným“ obsahom, aby si udržali dôveryhodnosť a široký dosah. Tieto „agentúrne“ služby v roku 1972 využívalo až 80 afrických novín.
Popri kontrolovaných agentúrach SEU zásobovala aj „nezávislých“ novinárov predpripravenými článkami a spravodajskými tipmi, ktoré následne vychádzali pod ich menami. Najvýznamnejším z nich bol anonymný „Journalist in Vienna“, ktorý v rokoch 1972–1973 publikoval stovky textov odvodených z britských spravodajských materiálov v švajčiarskej a európskej tlači. Jeho články sa následne šírili naprieč kontinentom a dokonca prenikli aj do čínskeho vysielania.
Kľúčovou súčasťou činnosti SEU boli aj „čierne operácie“ – cielené falšovania dokumentov a psychologické operácie, ktoré mali vyvolať politické napätie, poškodiť reputáciu jednotlivcov či organizácií alebo zasiahnuť do medzinárodných vzťahov. Jednotka napríklad vytvárala falošné materiály pripisované sovietskej agentúre Novosti, zasahovala do čínsko-sovietských vzťahov prostredníctvom podvrhnutých dokumentov kritizujúcich čínske jadrové testy, či distribuovala falzifikáty o sovietskom útlaku náboženstva do moslimských krajín. V roku 1974 vytvorila falošné vyhlásenie Svetovej rady mieru o Solženicynovi, ktoré malo spôsobiť rozkol medzi umiernenou ľavicou a sovietskymi štruktúrami.
Britské operácie cielili aj na antikoloniálnych lídrov, ktorí ohrozovali britské záujmy. Násir bol vykresľovaný ako expanzionista s ambíciami v Líbyi, Jemene či Sýrii, pričom propaganda zdôrazňovala aj jeho údajný rozpor s islamskými hodnotami. V Indonézii sa SEU snažila vyvolať napätie medzi Sukarnom a moslimským svetom a distribuovala materiály prirovnávajúce ho k Hitlerovi a Mussolinimu. V Ghane bola cieľom operácií destabilizácia vlády Kwameho Nkrumaha a vytvorenie prostredia pre jeho zosadenie, čo sa napokon v roku 1966 aj stalo.
SEU zasahovala aj do európskych tém, napríklad počas „treskovej vojny“ o rybolovné práva v severnom Atlantiku medzi Britániou a Islandom, kde sa snažila prezentovať islandské kroky ako ovplyvnené sovietskymi a čínskymi záujmami. Ďalšie kampane sa zameriavali na komunistické strany v Portugalsku, Taliansku či západnej Európe všeobecne.
IRD bolo zrušené v roku 1977, no britské propagandistické aktivity pokračovali prostredníctvom nástupníckej jednotky Special Production Unit (SPU). Dokumenty ako celok ukazujú, že britská „čierna propaganda“ bola rozsiahla, sofistikovaná a globálna, pričom kombinovala mediálne operácie, psychologické operácie a falšovanie dokumentov v oveľa väčšom rozsahu, než sa doteraz predpokladalo.
0 komentárov