Vzťah medzi britským premiérom Winstonom Churchillom a vodcom Slobodných Francúzov Charlesom de Gaullom bol počas vojny napätý, no podľa historika Dr. Matthewa Heflera ho zásadne formovali aj tajné spravodajské operácie, zachytené depeše a vzájomné špehovanie. Tieto faktory prehlbovali nedôveru a priamo ovplyvňovali strategické rozhodovanie oboch lídrov. Toto komplikované spojenectvo bude obsahom jeho pripravovanej knihy Churchill and de Gaulle: Secret Intelligence and the Failure of Franco-British Relations.

Počas druhej svetovej vojny mali Churchill a de Gaulle komplikovaný vzťah. De Gaulle sa považoval za stelesnenie francúzskych záujmov a nekompromisne si stál za svojimi predstavami. Churchill naopak vnímal de Gaullovu tvrdohlavosť ako nevhodnú. Považoval ho za človeka, ktorý uprednostňuje francúzske záujmy pred spoločným vojnovým úsilím, a zároveň za nevďačného za spojeneckú pomoc poskytovanú Slobodným Francúzom. Tieto rozdiely viedli k častým sporom medzi oboma mužmi, ktoré oslabovali francúzsko-britskú spoluprácu počas druhej svetovej vojny.

Menej známe je, do akej miery k tomuto napätému vzťahu prispelo spravodajstvo. Je pravda, že spravodajská spolupráca zblížila niektorých spojencov, napríklad USA a Spojené kráľovstvo, a prebiehala aj medzi britskými a francúzskymi spravodajskými zložkami. Kým sa však anglo-americkí spojenci zdržiavali vzájomnej špionáže, Briti a Francúzi sa navzájom sledovali ako tradiční „nepriatelia“.

Churchill: premiér posadnutý spravodajstvom

Churchill mal mimoriadne hlboký vzťah k spravodajským službám a ako jeden z mála lídrov trval na prístupe aj k surovým spravodajským materiálom, najmä dešifrovaným správam signálneho spravodajstva (Government Code and Cypher School – GC&CS). Denne taktiež dostával dostával osobný spravodajský spis od šéfa spravodajskej služby (Secret Intelligence Service – SIS/MI6) Stewarta Menziesa, ktorý obsahoval aj zachytenú francúzsku diplomatickú komunikáciu. Tento prístup posilňoval jeho presvedčenie, že de Gaulle je tvrdohlavý, nevděčný a orientovaný viac na francúzske záujmy než na spojenecké úsilie.

De Gaulle: vodca formovaný podozrením

De Gaulleove podozrenia voči Britom sa prehlbovali po sérii incidentov, najmä po neúspešnej operácii v Dakare v roku 1940, ktorú MI5 pripísala nedostatočným bezpečnostným opatreniam Slobodných Francúzov. Situáciu vyhrotilo aj zatknutie francúzskeho admirála Museliera Britmi, ktorý bol neskôr prepustený a Churchill sa ospravednil. Tieto udalosti upevnili jeho presvedčenie, že Briti zasahujú do francúzskych záležitostí a podkopávajú jeho autoritu.

Levantská kríza: spravodajstvo ako zdroj eskalácie

Najvýraznejšie sa spravodajská vojna prejavila v Levante (Sýria a Libanon). Francúzi boli presvedčení, že britskí agenti podporujú miestnych politikov proti francúzskym záujmom. V roku 1944 získal de Gaulle prostredníctvom agentov v Damasku a Bejrúte ukradnuté dokumenty, ktoré podľa neho potvrdzovali britské zasahovanie. To posilnilo jeho odhodlanie brániť francúzske imperiálne pozície a viedlo ku konfrontáciám s Churchillom.

D‑Day a zachytený telegram, ktorý všetko zhoršil

Tesne pred vylodením v Normandii v júni 1944 sa obaja lídri opäť dostali do konfliktu. De Gaulle odmietal postupovať podľa britských predstáv pri príprave rozhlasového prejavu pre Francúzov na podporu invázie. O pár dní neskôr Churchill dostal zachytenú kópiu de Gaullovho telegramu, v ktorom britský postup pohrdavo označil za pokus o „francúzske krytie“ pre inváziu. Churchill si tieto slová v spise výrazne zakrúžkoval, ako symbol jeho rastúcej frustrácie z prístupu de Gaulla.

Koniec vojny: spravodajstvo ako zdroj trvalej trhliny

Po vojne sa napätie ešte prehĺbilo počas ďalšej krízy v Levante v roku 1945, keď de Gaulle obvinil britských agentov z podnecovania nepokojov a otvorene hovoril o „zrade Západu“. Obojstranné spravodajské operácie tak nielenže potvrdzovali predsudky oboch lídrov, ale aj transformovali ich osobné antipatie na geopolitickú realitu, ktorá ovplyvnila povojnové francúzsko‑britské vzťahy.

Záver

Odtajnené spravodajské dokumenty ukazujú, že špionáž, podvratná činnosť a tajné politické aktivity zohrávali dôležitú úlohu vo francúzsko-britských vzťahoch. Počas druhej svetovej vojny spravodajské informácie posilňovali de Gaullove podozrenia voči britským úmyslom a zároveň Churchillovo vnímanie de Gaulla ako zasahujúceho a nevďačného partnera. Tým sa prehlbovala vzájomná nedôvera, ktorá formovala nielen ich osobný vzťah, ale aj širšie francúzsko-britské vzťahy.

Spravodajské služby neboli počas druhej svetovej vojny len nástrojom proti nepriateľovi, ale aj faktorom, ktorý zásadne narušil spojenectvo dvoch kľúčových lídrov Západu. Churchill a de Gaulle čítali spravodajské informácie selektívne – tak, aby potvrdzovali ich vlastné predstavy. Výsledkom bola hlboká a trvalá nedôvera, ktorá prežila aj koniec vojny a ovplyvnila povojnovú architektúru európskej bezpečnosti.

Zdroj: A historian explores how secret intelligence fractured Churchill and de Gaulle’s WWII alliance

 * * * * *

Image: AI