Nemecká vláda schválila rozsiahlu reformu spravodajských služieb, ktorá má výrazne rozšíriť ich operačné a kybernetické právomoci a reagovať tak na rastúce hybridné hrozby, sabotáže, špionáž, terorizmus a kybernetické útoky pripisované nepriateľským štátnym aj neštátnym aktérom. Navrhované reformy sa vzťahujú na dve nemecké spravodajské služby: Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV), ktorý pôsobí na domácej úrovni, a Spolkovú spravodajskú službu (BND), ktorá pôsobí v zahraničí. Od svojho založenia v 50. rokoch boli tieto dve agentúry poverené zhromažďovaním spravodajských informácií čisto na obranné účely. 

Minister vnútra Alexander Dobrindt označil reformu za začiatok „novej éry“, pretože domáca služba BfV a zahraničná služba BND už nemajú zostať prevažne orgánmi na zhromažďovanie a vyhodnocovanie informácií, ale majú získať väčšiu voľnosť pri vykonávaní neletálnych tajných operácií. Navrhované opatrenia zahŕňajú prenikanie do počítačov a smartfónov, online vyhľadávanie, širší prístup ku komunikačným a obrazovým údajom, využívanie vládneho malvéru, analýzu rozsiahlych dátových súborov pomocou umelej inteligencie a dlhšie uchovávanie určitých údajov. Služby by mohli narúšať operácie teroristov, sabotérov alebo zahraničných agentov, presmerovať dátovú prevádzku, zasahovať do technických systémov, deaktivovať zahraničné IT systémy, blokovať platobné toky, zneškodňovať prostriedky útoku či nahrádzať bomby nefunkčnými replikami. V osobitných prípadoch by BND mohla po povolení vykonať aj zahraničnú sabotážnu misiu, atentáty a iné smrteľné operácie by však zostali zakázané.

Súčasťou balíka, ktorý má viac ako 700 strán a ešte musí schváliť Bundestag, je aj presnejšia úprava online sledovania a ďalších kontroverzných zásahov do súkromia; reformy by mali nadobudnúť účinnosť začiatkom budúceho roka. Vláda kancelára Friedricha Merza tvrdí, že silnejšie služby sú nevyhnutné najmä v situácii, keď Nemecko čelí hybridnej kampani sabotáže, špionáže a dezinformácií a keď doterajšie prísne obmedzenia komplikovali spoluprácu so spojeneckými službami.

Zástancovia zmien poukazujú aj na nedávne bezpečnostné incidenty a tvrdia, že opatrný prístup ponechal krajinu pozadu a oslabil jej príspevok k európskej bezpečnosti. Kritici však varujú, že návrh môže narušiť historicky dôležité oddelenie spravodajských služieb od polície, ktoré vzniklo po skúsenostiach s nacistickou diktatúrou a režimom v NDR. Ľavicová politička Clara Bünger označila plán za cestu k „novej nemeckej tajnej polícii“ s rozsiahlymi právomocami a nedostatočným súdnym dohľadom. Zelení síce uznávajú potrebu modernizácie, požadujú však významné zmeny, aby boli právomoci v súlade s ústavou; Konstantin von Notz upozornil, že protiústavné nástroje by najvyššie súdy mohli rýchlo zrušiť. Výhrady vyjadrili aj organizácie na ochranu občianskych práv a predstavitelia FDP, podľa ktorých digitálny dohľad hlboko zasahuje do základných práv a návrh pravdepodobne preskúma Ústavný súd.

Nemecká reforma zároveň zapadá do širšieho európskeho posunu, v ktorom sa kybernetická bezpečnosť prestáva vnímať ako úzka technická oblasť a stáva sa jedným z hlavných pilierov národnej bezpečnosti.  Berlín sústreďuje pozornosť na rozšírenie operačného arzenálu spravodajských služieb v snahe o  tesnejšie prepájanie spravodajstva, obrany, digitálnej odolnosti a riadenia technológií, pričom hlavnou politickou výzvou zostáva nájsť rovnováhu medzi účinnou ochranou štátu a zachovaním ústavných záruk, súkromia a demokratickej kontroly.

 * * * * *

Spracované na základe zahraničnej tlače. Zdroje sú v odkazoch v článku.

Image: https://pixabay.com/photos/bundestag-german-flag-parliament-2463236/, by Felix-Mittermeier