Francúzsky týždenník L’Express zostavil na základe hodnotenia 60 spravodajských profesionálov z 25 krajín rebríček európskych tajných služieb. Medzi porotcami boli súčasní aj bývalí šéfovia agentúr a zástupcovia CIA či Mossadu. Hodnotili najmä schopnosť získavať spravodajské informácie, vykonávať tajné operácie a spolupracovať so zahraničnými partnermi. Slovensko v tomto hodnotení získalo cenu za „najhoršiu spravodajskú službu v Európe“.
Na prvom mieste sa s výrazným náskokom umiestnila britská MI6. Odborníci oceňujú jej dlhodobú tradíciu, globálne kontakty, schopnosť získavať vysokopostavené zdroje a významnú pomoc Ukrajine. Druhá skončila francúzska DGSE, ktorá má široký medzinárodný dosah, silné operačné kapacity a osobitné skúsenosti s Afrikou, bojom proti terorizmu a proti šíreniu zbraní.
Tretie miesto obsadili holandské služby AIVD a MIVD, považované za mimoriadne efektívne v kybernetických operáciách, boji proti terorizmu a medzinárodnej spolupráci. Ukrajina skončila štvrtá vďaka rýchlemu rozvoju, odvážnym sabotážnym a dronovým operáciám a podpore západných partnerov. Hodnotitelia však upozorňujú na možné pretrvávajúce ruské prenikanie do jej štruktúr. Nemecká BND uzatvára prvú päťku; vyniká analýzami, no čelí kritike za slabšiu ochotu vykonávať zahraničné operácie.
Ďalšie zistenia
Za vedúcou päťkou nasledujú najmä severské a pobaltské štáty združené v skupine NB8. Medzi ich silné stránky patria technické spravodajské schopnosti, kybernetická bezpečnosť, sledovanie Ruska a využívanie otvorených zdrojov. Švédsko, Nórsko a Estónsko patria medzi najlepšie hodnotené menšie krajiny, kým Fínsko vyniká vysokou úrovňou spoločenskej ostražitosti voči ruským aktivitám.
Poľsko, Česko a Rumunsko majú cenné skúsenosti s Ruskom, ich výkon však oslabujú politické zásahy, škandály alebo nedostatky v technických kapacitách. Španielsko a Taliansko disponujú regionálnymi znalosťami, no podľa hodnotiteľov ich brzdí roztrieštenosť, slabšie zdieľanie informácií alebo politické a organizačné problémy. Švajčiarsko, Belgicko a Portugalsko si udržiavajú význam najmä vďaka špecializovaným sieťam a spravodajskej diplomacii.
Rebríček ukazuje, že veľkosť štátu sama osebe neurčuje kvalitu jeho spravodajských služieb. Rozhodujúce sú dôvera partnerov, prístup k hodnotným zdrojom, špecializácia, technologické schopnosti a ochota vykonávať náročné operácie.
Slovensko
Najhoršie hodnotenie získali služby krajín, pri ktorých odborníci upozorňujú na politizáciu, korupciu, ruský vplyv alebo nízku profesionalitu. Osobitne kriticky článok hodnotí Maďarsko, Bulharsko a Slovensko, o ktorom sa uvádza: „Panuje takmer všeobecná zhoda, že pochybné ocenenie za ‚najhoršiu spravodajskú službu v Európe‘ patrí Slovensku, o ktorej sa hovorí, že protekcia ide ruka v ruke s nekompetentnosťou a ruskými konexiami. V auguste 2025 šéf zahraničnej spravodajskej služby Pavol Gašpar – s tetovaním Le Parrain (Krstný otec) na bicepse – šoféroval v žabkách, keď spôsobil nehodu svojím žltým športovým autom.“
Hodnotenie Slovak Intelligence Platform
Je samozrejme možné pochybovať o tom, do akej miery sú podobné rebríčky utajovaného pôsobenia spravodajských služieb kredibilné a či adekvátne odrážajú skutočnú kvalitu práce jednotlivých služieb.
Súčasne však platí, že vnímanie tajnej služby najmä jej partnermi, ale aj v politickom a verejnom priestore, jej dôveryhodnosť (!) sú kriticky dôležité pre jej efektívne pôsobenie aj z hľadiska medzinárodnej spolupráce. Bez nej je činnosť spravodajských služieb hlavne menších krajín výrazne obmedzená.
L’Express patrí medzi hlavné francúzske spravodajské týždenníky, preto treba jeho negatívne verejné hodnotenie Slovenskej informačnej služby brať veľmi vážne. Takéto hodnotenie je medzinárodnou vizitkou Slovenska: nemožno ho bagatelizovať a malo by byť podnetom na nápravu pomerov, ktoré poškodzujú našu krajinu.
0 komentárov