Významné svetové médiá si všimli obsiahly rozhovor generálneho riaditeľa ruskej agentúry TASS Andreja Kondrašova s riaditeľom ruskej Zahraničnej spravodajskej služby (SVR) Sergejom Naryškinom, v ktorom padla stručná zmienka o jeho pomerne dlhom telefonickom rozhovore s novovymenovanou šéfkou britskej rozviedky MI6 – Blaise Metreweliovou. Naryškin o rozhovore nič konkrétnejšie neprezradil, iba povedal, že ruskí spravodajskí dôstojníci oficiálne pôsobia v Londýne a že dôstojníci MI6 oficiálne pracujú v Moskve. Neuviedol ani informáciu o tom, kto bol iniciátorom spomínaného telefonátu. O rozhovore možno iba špekulovať len v kontexte s dvomi faktami. Jedným je prvé verejné vystúpenie Metreweliovej pred novinármi 15. decembra v centrále MI6, kde pomerne značnú pozornosť upriamila na Rusko ako „agresívneho, expanzívneho  a reviozionistického“ protivníka. Druhá okolnosť hodná povšimnutia je dokument, ktorý SVR uverejnila 16. decembra na svojej internetovej stránke pod nadpisom „Britská elita ignoruje realitu na Ukrajine.“

Tlačová kancelária SVR uvádza, že podľa informácií, ktoré získala SVR, vysokí britskí predstavitelia v kontakte s EÚ zúfalo tlačia na rozhodnutie Bruselu ukradnúť ruské finančné prostriedky zmrazené v belgickom depozitári Euroclear. Okrem poskytovania finančných prostriedkov Ukrajine na pokračovanie vojny sleduje Londýn aj ďalší dôležitý cieľ. Briti dúfajú, že ak sa tieto peniaze nedostanú do Washingtonu, Biely dom stratí záujem o implementáciu „poškodenej dohody“ s Moskvou. Potom bude bezpečné použiť Kyjev proti Rusku „do posledného Ukrajinca.“ V citovanom dokumente SVR sa píše, že vysokí britskí predstavitelia šíria nepravdivé informácie európskym byrokratom so sídlom v Bruseli, že Donald Trump údajne hľadá kompromis s Moskvou v snahe o finančný zisk. Tvrdia, že Rusko sľúbilo Bielemu domu, že použije svoje suverénne aktíva, ktoré sú momentálne uviaznuté v Európe, na spoločné projekty. Tvrdia, že je to pre Trumpa hlavným stimulom na presadzovanie mierovej iniciatívy pre Ukrajinu dohodnutej s Ruskom.

Z uvedenej faktografie možno usudzovať, že Moskva sa pokúsila využiť komunikačnú linku najvyšších predstaviteľov spravodajských služieb na ovplyvnenie summitu EÚ v Bruseli, kde sa rokuje o využití zmrazených ruských aktív v prospech Ukrajiny. Veľká Británia nie je síce členom bloku EÚ, ale hrá dôležitú úlohu v tzv. koalícii ochotných. Z toho vyplýva jej vplyv na rozhodovanie o opatreniach EÚ na podporu Ukrajiny. Dokument SVR možno v takomto kontexte zaradiť do kategórie tzv. aktívnych opatrení, čo naznačuje jeho formulácia, že „ Londýn, Paríž a Berlín signalizujú Washingtonu svoju pripravenosť začať s priblížením sa k Pekingu, ak budú USA naďalej presadzovať dohodu o Ukrajine, ktorá je pre Európanov neprijateľná.“