Americké Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) v analýze, ktorá vychádza z auditov generálneho inšpektora amerického ministerstva spravodlivosti upozorňuje, že organizovaný zločin dokáže využívať telefónne záznamy, geolokačné údaje a kamerové siete na odhaľovanie informátorov a sledovanie vyšetrovateľov. 

Jeden z opísaných prípadov sa týka mexického kartelu, ktorý si podľa zdroja citovaného v audite najal hackera. Ten získal údaje o hovoroch a polohe pracovníka FBI pôsobiaceho v Mexiku a prepájal ich so záznamami mestských kamier. Kartel tak mohol identifikovať osoby, s ktorými sa pracovník stretával. Podľa auditu tieto možnosti využíval na zastrašovanie a v niektorých prípadoch aj zabíjanie zdrojov alebo spolupracovníkov FBI.

Novší audit opisuje ďalší prípad, v ktorom predstaviteľ zločineckej organizácie získal prístup k telefónnym záznamom zamestnanca jedného zo svojich podnikov. Zistil z nich, že zamestnanec komunikoval s číslom, o ktorom organizácia vedela, že patrí FBI. Úrad následne o zdroj prišiel; táto formulácia však sama osebe neobjasňuje jeho ďalší osud.

CSIS tieto prípady zasadzuje do prostredia takzvaného všadeprítomného technického sledovania. Smartfóny, inteligentné zariadenia, platobné systémy, kamery, automatické čítačky evidenčných čísel či sprostredkovatelia osobných údajov vytvárajú množstvo digitálnych stôp. Ich prepojenie umožňuje rekonštruovať pohyb človeka, jeho kontakty a každodenné návyky.

Podľa analýzy už schopnosť takto využívať údaje nepatrí iba štátnym spravodajským službám. Finančne silné zločinecké skupiny dokážu získavať technológie a odborníkov, ktorí im pomáhajú odhaľovať utajené väzby medzi vyšetrovateľmi a ich spolupracovníkmi. Ochrana spravodajských zdrojov preto vyžaduje aj obmedzovanie digitálnych stôp, dôslednejšiu prípravu personálu a prispôsobenie pracovných postupov novým možnostiam sledovania.

Zdroj: Cartels, Cameras, and Commercial Data: Nonstate Actors and Ubiquitous Technical Surveillance