V ruskom Petrohrade sa 4. septembra 2026 uskutočnilo zasadnutie vedúcich bezpečnostných a spravodajských služieb členských štátov SNŠ (Spoločenstva nezávislých štátot). Zástupcovia deviatich krajín rokovali o prehĺbení spravodajskej spolupráce v podmienkach rastúcej geopolitickej nestability. Účastníci sa zaviazali posilniť výmenu informácií a koordinovať postup proti aktivitám štátov, ktoré označili za nepriateľské. Ruský prezident Vladimir Putin vo svojom príhovore vyzdvihol spoluprácu spravodajských služieb ako dôležitý nástroj ochrany suverenity, bezpečnosti a stability krajín SNŠ.
Na stretnutí vystúpil s prejavom riaditeľ ruskej SVR Sergej Naryškin, podľa ktorého je súčasné medzinárodné napätie prejavom konfliktu medzi oslabujúcim západným usporiadaním a formujúcim sa multipolárnym svetom. Naryškin tento vývoj prirovnal k takzvanej Thukydidovej pasci, pri ktorej etablovaná mocnosť reaguje na vzostup nových centier moci snahou o ich obmedzenie, čo môže vyvolať špirálu eskalácie a napokon vojenský konflikt.
Za nové centrá moci označil najmä eurázijské integračné zoskupenia, ako sú SNŠ, Eurázijská hospodárska únia a Šanghajská organizácia spolupráce. Západné krajiny podľa neho vnímajú postsovietsky priestor predovšetkým ako arénu súperenia s Ruskom a Čínou a nepriznávajú jeho štátom skutočnú geopolitickú samostatnosť. Ukrajinu predstavil ako príklad krajiny, ktorú mal Západ využiť na oslabenie Ruska. NATO a európske štáty zároveň obvinil z úmyselného predlžovania vojny a z prípravy vlastnej militarizácie pre prípad vyčerpania ukrajinských ľudských zdrojov.
Osobitnú pozornosť venoval rastúcim európskym výdavkom na obranu, programu Pripravenosť 2030 a francúzskym úvahám o rozšírení jadrového odstrašenia. Hoci spochybnil schopnosť európskych štátov splniť ambiciózne zbrojné ciele, varoval, že ich politika môže vytvoriť podmienky na rozsiahly konflikt. Stratégia kontrolovanej eskalácie sa podľa neho môže vymknúť spod kontroly a aj miestny incident by mohol spustiť širšiu vojnu.
Za súčasť západného pôsobenia proti štátom SNŠ označil aj podporu mimovládnych organizácií, nezávislých médií, mládežníckych iniciatív a opozičných politických projektov. Tieto aktivity interpretoval ako nástroje na vyvolávanie protestných nálad, rozdeľovanie spoločnosti a oslabovanie štátnej suverenity. Podobne hodnotil západné projekty „dekolonizácie“ dejín, ktoré podľa neho narúšajú spoločnú historickú pamäť postsovietskych krajín a menia interpretáciu druhej svetovej vojny.
Naryškin zároveň pripomenul kubánsku raketovú krízu ako príklad situácie, keď vzájomné ústupky zabránili jadrovej vojne. Vyjadril však pochybnosť, či súčasná Európa disponuje politickými predstaviteľmi schopnými podobne zodpovedného konania. Za nevyhnutnú preto označil ďalšiu integráciu bezpečnostných a spravodajských kapacít SNŠ, intenzívnejšiu výmenu informácií a vytváranie vlastných mechanizmov kolektívnej bezpečnosti a dialógu. Spolupráca spravodajských služieb má podľa neho chrániť jednotu, suverenitu a stabilitu členských štátov pred vonkajším zasahovaním.
0 komentárov