Pracovná skupina amerického Kongresu pre odtajnenie federálnych tajomstiev (Task Force on the Declassification of Federal Secrets) usporiadala 30. júna vypočutie s názvom „Ovládanie mysle a zodpovednosť: Odhaľovanie pravdy o projekte CIA MKULTRA.“ (Mind Control and Accountability: Uncovering the Truth of the CIA’s MKULTRA Project). Po viac ako štyroch desaťročiach sa americký Kongres opäť vracia k programu CIA MKULTRA, ktorý počas studenej vojny skúmal možnosti ovplyvňovania ľudského správania. Dôvodom opätovného otvorenia problému je pretrvávajúca neistota, koľko informácií o programe zostáva neznámych, najmä po tom, čo bývalý riaditeľ CIA Richard Helms v roku 1973 nariadil zničenie väčšiny dokumentácie, čím vyšetrovateľom zostali len fragmentárne finančné záznamy.

Vypočutie sa zameralo na rozsah programu, jeho následky a otázku, či obete experimentov niekedy dostali primeranú spravodlivosť. MKULTRA zahŕňal 149 subprojektov realizovaných na viac ako 80 inštitúciách vrátane univerzít, nemocníc, väzení či farmaceutických spoločností. Program napríklad zahŕňal aj bezpečné domy, ktoré fungovali ako nevěstince, kde boli nič netušiaci hostia tajne podávaní LSD, aby agenti mohli sledovať ich správanie. Experimenty kombinovali psychoaktívne látky, hypnózu, elektrošoky, senzorickú depriváciu či izoláciu, často bez informovaného súhlasu účastníkov. Niektoré osoby utrpeli trvalé psychické poškodenie a minimálne jedna smrť bola priamo pripísaná týmto experimentom.

Svedectvá odborníkov poukázali na extrémny charakter programu. Historik Stephen Kinzer označil MKULTRA za najrozsiahlejší tajný experiment na ľuďoch v dejinách americkej vlády a jeho praktiky za „medicínske mučenie“. Podľa neho CIA cielila na zraniteľné skupiny – väzňov, psychiatrických pacientov či osoby bez spoločenskej ochrany – ktoré označovala ako „expendables“ (na odpis). Kinzer zároveň upozornil, že rýchly rozvoj neurovied, umelej inteligencie a technológií rozhrania mozog–počítač robí dnešný dohľad Kongresu rovnako dôležitým ako kedysi.

Investigatívny novinár Tom O’Neill vo svojom vystúpení spochybnil oficiálnu interpretáciu programu ako „neúspešného experimentu“. Tvrdí, že mnohé dôležité informácie zostali v 70. rokoch pred Kongresom utajené a historický obraz je neúplný práve pre rozsiahle ničenie dokumentov. O’Neill poukázal na nejasnosti okolo psychiatra Louisa Jolyona Westa, ktorý mal väzby na MKULTRA a neskôr hodnotil Jacka Rubyho, vraha Lee Harveyho Oswalda. Rubyho psychický stav sa po zatknutí prudko zhoršil, čo podľa O’Neilla vyvoláva otázky o okolnostiach Westovho zapojenia. O’Neill tiež pripomenul rozsiahle sledovanie Martina Luthera Kinga Jr. ako príklad toho, ako spravodajské služby počas studenej vojny prekračovali hranice legitímnych bezpečnostných operácií.

Najväčšie prekvapenie vypočutia priniesla bývalá vysoká úradníčka Národného zdravotného inštitútu (National Institutes of Health – NIH) Elizabeth Ginexi, ktorá sa na rozdiel od ostatných svedkov vôbec nevenovala MKULTRA. Namiesto toho kritizovala súčasné procesy prideľovania grantov a politické zásahy do činnosti NIH, čo vyvolalo otvorené otázky poslancov, prečo jej vystúpenie nesúvisí s témou vypočutia.

Vypočutie vzbudilo veľkú pozornosť, pretože MKULTRA je jedinečný prípad – nejde o hypotetickú konšpiráciu, ale o program, ktorého existencia je oficiálne potvrdená CIA aj Kongresom. Sporné však zostáva, aký bol jeho skutočný rozsah, koľko ľudí bolo ovplyvnených a či všetky zachované dokumenty boli prístupné. Svedkovia sa zhodli, že zničené záznamy a neúplné archívy bránia úplnému pochopeniu programu a že Kongres by mal pokračovať v tlaku na spravodajské služby, aby poskytli ďalšie informácie a zvýšili transparentnosť.

Zdroj:Congress Reopens the CIA’s MKULTRA Files as Witnesses Call for Answers