Britský think-tank Royal United Services Institute (RUSI) publikoval komentár, venovaný problematike postavenia americkej spravodajskej komunity v rámci administratívy Donalda Trumpa pri útoku na Irán. Jeho autori, Dan Lomas a Matthew Savill uvádzajú, že vojna USA a Izraela s Iránom opäť odhalila zásadný paradox americkej spravodajskej komunity: hoci dokáže zabezpečiť mimoriadne presné operačné informácie, jej vplyv na strategické rozhodovanie Bieleho domu zostáva obmedzený.

Úvodné fázy operácie Epic Fury potvrdili dlhodobú spravodajskú dominanciu USA a Izraela nad Iránom – od presnej lokalizácie ajatolláha Alího Chameneího až po koordinované údery na iránske vojenské a jadrové ciele. Tieto úspechy však nedokázali vyvážiť fakt, že spravodajské hodnotenia mali len malý dosah na politické rozhodnutia prezidenta Donalda Trumpa. Autori upozorňujú, že spravodajstvo má v ideálnom prípade poskytovať „výhodu pri rozhodovaní“, no v praxi je jeho vplyv limitovaný preferenciami politikov, vnútropolitickými tlakmi či osobnými intuícíami lídrov. V prípade Trumpovej administratívy sa tento problém ešte prehĺbil. CIA varovala, že odstránenie Chameneího môže viesť k nástupu radikálnejších síl v IRGC, no tieto hodnotenia boli ignorované alebo zľahčované. Podobne boli odmietané aj analýzy o stabilite iránskeho režimu, ktorý podľa spravodajských zdrojov nebol na pokraji kolapsu.

Článok opisuje aj ďalšie príklady, keď politické vedenie uprednostnilo vlastné presvedčenia pred spravodajskými hodnoteniami – napríklad pri podcenení iránskej reakcie v Hormuzskom prielive či pri nedostatočnej príprave obranných kapacít v štátoch Perzského zálivu. Úniky informácií zároveň naznačujú frustráciu spravodajských predstaviteľov, ktorí boli z rozhodovacieho procesu často vytláčaní.

Napätie medzi Trumpom a spravodajskými agentúrami má dlhodobý charakter. Administratíva opakovane spochybňovala ich hodnotenia – či už v otázke ruského vplyvu, alebo iránskeho jadrového programu. Príkladom je odvolanie riaditeľa DIA po tom, čo jeho hodnotenie spochybnilo účinnosť operácie Midnight Hammer. Podobne problematická bola aj slabá účasť riaditeľky národnej spravodajskej služby Tulsi Gabbardovej na kľúčových diskusiách, čo podľa autorov odráža vnútornú dysfunkciu systému.

Záverečné hodnotenie je jednoznačné: hoci spravodajské služby poskytli USA a Izraelu rozhodujúcu taktickú výhodu, ich schopnosť ovplyvniť strategické smerovanie politiky zostala minimálna. Pokiaľ tvorcovia politík nebudú spravodajské informácie využívať zodpovedne a systematicky, bude americká národná bezpečnosť dlhodobo trpieť.

Zdroj: Missing Intelligence: The Trump Administration, Iran and the US Intelligence Community